Nie, že by u nás neboli nešťastia a obete, ale naši ministri, narozdiel od tých gréckych, za ne nemôžu. Ako by aj mohli. Mosty, cesty a budovy sa postavili za predchádzajúcich prehnitých garnitúr, vlaky a iné dopravné prostriedky sú takmer všetky v nenažraných súkromných rukách, vetru, dažďu neporučíš, tak aká osobná zodpovednosť?
Je síce fakt, že jeden z nich pred časom svoju rezignáciu k pani prezidentke aj hrdinsky niesol, no po ceste precitol, rozmyslel si to a nedoniesol.
A aj dnes sa jeden prihlásil, že už nechce miništrovať.
Nie, že by sa v ňom ozvalo svedomie či, nedajboh, nejaká iná pliaga, ale už ho vraj nebaví počúvať, že je neschopný, a tak sa rozhodol odísť. Nenaplnený. Predseda parlamentu mu síce odkázal, že je fakt dobrý, že sú s ním všetci spokojní (odborníci, lekári aj riaditelia nemocníc) a že má zostať, no bol jediný, ktorý sa ho takto snažil zastaviť, takže z toho asi nič nebude. Keby ministra ešte aspoň jeden prehováral, ale takto... Jeden je fakt málo. Aj keď... ako sa hovorí: nikdy nehovor nikdy.
Nuž, ako som napísala, naši ministri môžu byť spokojní a pokojní.
Svoje majú isté, svedomie čisté a úctu obetiam vyjadrujú pravidelne, podľa rozpisu.
Pozn. autorky:
Podľa posledných správ je zrejmé, že ministra Lengvarského už asi naozaj nik nebude prehovárať. Ba, čo viac, už sa rysuje jeho nástupca. A nie hocikto. Sám minister obrany vraj pôjde na hrad a bude môcť povedať: "Děkuju vám, pani má, teď budu mít řády dva".
