Viac sme brali, ako dreli, tak, aby sme nepomreli,
dá nám menej všetkým štát. Jediným, čo zvýši plat,
budú páni v parlamente a ministri v manažmente.
_____
Sedí mama, kuká správy, novinky, čo vidí, trávi,
vedľa syn si úlohy, čo doniesol zo školy,
píše a tiež vníma zvesti a s ním otec, bratia šiesti.
_____
Vidí strýca v kamizole, brucho veľké, čelo holé,
a pýta sa svojej mamy, o čom tento čudák známy
rozpráva a rukou máva. Čosi sa mu nepozdáva.
_____
To je Huliak, synček milý, tento človek ušľachtilý
vysvetľuje národu, z akéhože dôvodu
on musí mať grošov dosť, keď zastáva tento post.
______
Obhajuje veľký plat, my nemáme frfotať.
Vraj keby sme vedeli, všetci by sme hľadeli,
čo všetko si platiť musí, odtŕhať od vlastnej pusy.
_____
Keď chce niekam cestovať, musí sám to zacvakať,
a keď spať chce v hoteli (lebo v cudzej posteli),
z vlastného to zasa platí. Sám sa živí, sám sa šatí.
____
Prezentovať, ak chce štát, musí nejak vyzerať,
oblek kúpiť, vyčistiť, kozmetiku navštíviť,
pedikúru, barbera, by mu zľahla kučera.
____
Nemôže on smrdieť veru, s veľvyslancom na večeru
keď on ide rokovať. Chodí s ním aj poľovať,
aby páni v zahraničí, nemysleli, že sme... ničím.
____
Nechápe syn v jeho veku a pýta sa mamky: Reku,
chápem dobre, aleluja, tys volila tohto... uja?
Tohto, čo tu bedáka a hrá sa na chudáka?
_____
Nie, môj zlatý, nevolila. Vláda nám ho pridelila.
Chceli, aby držal hubu, keď odišiel z národklubu,
ministrom ho spravili, muchu takto zabili.
_____
Synovi to jasné nie je, na mamičku sa však smeje:
A prečo mu nepovieme, že aj my, keď čosi chceme,
platíme to z nášho platu: tvojho a chudáka tatu.
_____
Všetko, čo máš do roboty, kapsu, kabát, účes, boty,
kupuješ, keď na to máš. A keď ocina ukecáš,
môžeme ísť vlakom spolu, do dediny ku kostolu.
_____
Do hotelov nechodíme, v jednej izbe všetci spíme,
a keď prídu z Česka tety, odtrhneme dva, tri kvety,
aby o nás v zahraničí nešírili, že sme... ničím.
_____
