Lebo sa novinári a redaktori na stávajúcu situáciu pozerajú očami voličov strán, ktoré sú vo vláde. Hrozné scenáre, v ktorých sa čoraz častejšie skloňujú slovné spojenia ako menšinová vláda, predčasné voľby a návrat Fica, sa šíria ako mor a nútia priaznivcov spomínaných strán k depresívnym úvahám. Chvalabohu, naša skvelá vláda svojím dvojročným pôsobením a konaním prezieravo odstrašila väčšinu svojich voličov, a tak ich už nie je veľa. Niektorí odišli do zahraničia, niektorí sú v depresii a prežívajú politickú apatiu či kómu, niektorí sa úspešne, správne a včas zorientovali a preskočili na hracie pole opozície.
No a tam sú celkom iné nálady.
Opozičné strany sú totiž v "očakávaní", a to je čas, ktorý si treba vychutnať a užiť ako nastávajúca mamička v 35. týždni tehotenstva. Už sa treba len šetriť, oddychovať a pripravovať si vecičky a výbavičku, ktoré bude potrebovať, keď nastane deň D. Osobne si myslím, že tieto voľné dni si lídri opozičných strán dokonca pripravujú zoznamy i postup svojich aktivít, ktoré chcú prednostne zrealizovať, aby sa všetko v našej krajine stabilizovalo a dostalo sa do stavu PRED. Majú toho pred sebou veľa:
pootvárať cely, vypustiť, čo tam byť nemá a pripraviť ich pre nových obyvateľov,
rehabilitovať a odmeniť poškodených, ktorí vytrvali a mlčali, vrátiť im majetky a funkcie (napr. taký pán Kováčik by si za statočnosť zaslúžil funkcie 2-3, takže za úvahu by stálo napr. to, aby sa kumulovali funkcie špeciálneho a generálneho prokurátora so sudcom najvyššieho súdu),
potrestať tých, ktorí nevytrvali a kolaborovali,
potrestať finančne štát, teda nás, že sme uverili nepravým (čo je vždy ideálnou prevenciou pred ďalším prípadným našim zlyhaním),
zrušiť všetky výhody rodinám, ktoré si z rodinného balíka tejto vlády nahrabali dosť a vytvoriť nové sociálne balíčky pre lekárov, sestry, učiteľov a tých, ktorým plat či dôchodky klesnú pod úroveň životného minima,
zrušiť nevýhodné zmluvy s cudzími a uzatvoriť (obnoviť) výhodnejšie s našimi, atď., atď...
Nie je teda nič, čo by sme nepoznali, nie je nič, čoho sa treba báť. Pána Fica na pozícii premiéra? Pána Blahu v pozícii ministra vnútra? Pána Glváča, ktorý by sa svojim citlivým prístupom mohol uchádzať o miesto ministra zdravotníctva alebo ministra práce, sociálnych vecí a rodiny?
Už sme niečo také zažili a vieme, na čo sa môžeme tešiť.
To, že to vďaka našim úspešným a za Slovensko zodpovedným politickým lídrom pravdepodobne príde oveľa skôr, ako sme my, opozícia, svet a dokonca i oni sami očakávali, nič neberie na čaru toho, čo nás na našom krásnom Slovensku čaká.
Takže: žiadny stres a negatívne myšlienky. Vymeniť fotky a zdroje informácií, usmievať sa na tých, ktorých sme už viac ako 2 roky nepozdravili, hlavu hore, čelom vzad a pochodooom východ.
Veď nikdy nebude tak dobre, ako už bolo a vrátiť sa k starému a osvedčenému je niekedy lepšie, ako strach a neistota z nepoznaného.
