Aby cholerik naplnil túto svoju základnú ambíciu, urobí pre to všetko.
Doslova.
Ak ešte nie je šéf, ukazuje sa tam a je po ruke tomu, kto by z neho šéfa mohol spraviť.
Ak už je šéf a chce byť väčším/najväčším šéfom, vytvorí si okolo seba okruh (v jeho videní)od neho menej schopných jedincov, u každého z týchto jedincov poukáže na nejakú superschopnosť, dotyčného presvedčí o jeho výnimočnosti, a zo všetkých takto vybraných jedincov urobí sebe podriadených šéfov.
Ak je v tomto okruhu menej schopných cholerik, musí si na neho (vzhľadom na hore uvedené súvislosti) dať veľký šéf veľký pozor. Šikovnosťou ambiciózneho menšieho šéfa by sa totiž mohol pri malej nepozornosti veľmi rýchlo dostať do okruhu menej schopných on sám.
Ak sú však v okruhu menej schopných iné typy temperamentu (sangvinik, melancholik, flegmatik, alebo i slabší cholerický jedinec, ktorému k radosti svojej a k radosti celej jeho rodiny stačí, že je tam, kde je), tak je spokojnosť na obidvoch stranách. Veľký šéf sa o svoje miesto nemusí príliš báť. Je istený jedincami, vďačnými za príležitosť ukázať svoje mimoriadne schopnosti, ktorých si všimol aj sám veľký šéf.
Nuž, podľa posledných indícií to vyzerá, že ak sa v tejto schéme tvorby slovenskej politickej pyramídy niekto neočakávane nezblázni (a priznajme si, sú tam potenciálni adepti) a všetko pôjde podľa plánu, čaká našu krajina dlhá a pevná vláda jedného veľkého šéfa a jeho vďačnej družiny.
Tak si to užime.
