Skúmajú tam k tomu rôzne ukazovateľa od duchovna, cez zdravie, vzdelanie, kultúru, využitie voľného času, spoločenskú vitalitu, ekológiu, životnú úroveň až po spokojnosť s vládou. I napriek tomu, že nás sa na tieto veci nikto nepýta a hrubé i čisté šťastie je záležitosťou každého Slováka osobitne, predsa sa len prvé lastovičky začínajú postupne objavovať.
Vo včerajšej relácii TA3 Pozrime sa na to, sa riešili drahé potraviny. Jedným z hostí bol minister Takáč, ktorý v obleku v hodnote niekoľkých dôchodkov vysvetľoval národu, ako nám táto vláda pomáha a čo všetko sa už za tri dni v novom roku zlepšilo. Rozoberalo sa aj toľko omieľané maslo a moderátor Šivák vytiahol neoverenú dezinformáciu, že maslo na Slovensku stojí viac ako 4 eurá a že ľudia sa vraj pýtajú, kedy bude stáť toľko, čo v okolitých krajinách. Minister Takáč vyvrátil tento hoax o drahom masle a povedal, že on sám na vlastné oči videl maslo za cca 2,40 eura. Na to sa ozvala sociologička Kusá a povedala, že najlacnejšie maslo, ktoré objavila v jednom z obchodných reťazcov, stálo cca 2,90 eur, ale to len preto, že bolo v akcii. Nad cenou 2,90 svietila preškrtnutá suma niečo vyššie 4 eur, čo svedčí o tom, že u nás maslo stojí naozaj najviac z okolitých štátov.
A čo na to minister Takáč?
Vytrel sociologičke i nám všetkým zrak.
Pritakal Kusej, no zároveň vysvetlil pointu: práve sledovaním rozdielu môžu Slováci pociťovať uspokojenie a radosť. Ak si kúpia maslo za 2,90 a vidia, aké šťastie ich postretlo, keď ho nemusia kúpiť za 4,50 eura, hormóny sa im rozlejú po tele a pocítia nával radosti.
A pravdu má minister.
Načo sa porovnávať s nejakým Bhutánom a s jeho ukazovateľmi indexu hrubého národného šťastia?
My máme svoj. Čisto slovenský. Ak má Slovák hormóny šťastia porozlievané po tele už pri pohľade na maslo, treba mu to treba dopriať.
Nuž, čo vám poviem, málo si vážime tejto vlády...
