Premiér Heger sa v Bruseli stretol s Orbánom. Ten sa rozhodol rebelovať v otázke ropy z Ruska, a tak sa náš premiér podujal prijať hodenú rukavicu a maďarského premiéra priviesť k rozumu. Nie, že by bol až tak aktívny, ale reagoval na pozvanie samotného Orbána, ktorý síce už pred stretnutím povedal, že nevidí žiaden kompromis, ale Heger sa i tak pokúsil o nemožné.
A medzitým, čo Slovensko s napätím sleduje ušľachtilé kroky nášho kouča a najvyššieho mediátora v zahraničí, mužov z jeho posádky to, zdá sa, príliš nezaujíma. Kocúr nie je doma, a tak sa rozhodli, že si spravia žúrku a že si s loďou zamanévrujú tak trochu podľa svojho. Odtrhli kormidlo, kompas zahodili do mora a veselo komunikujú s pirátmi.
Kapitán Heger síce z ďalekého zahraničia morzeovkou naťukal odkaz poverenému kormidelníkovi, že on by s pirátmi nežúroval a že by z dôvodu bezpečnosti zábradlie nepreliezal, no kormidelník si vyzliekol trenky, točí s nimi nad hlavou a z jeho rečí si viditeľne nič nerobí. Ba, čo viac, láka ostatných mužov z posádky, aby sa nebáli a preliezli zábradlie tiež.
A viete, ako to je. Chlapi sú chlapi. Stále sa v niečom musia pretekať. Najčastejšie v tom, kto z nich najďalej dociká, ale nikde nie je napísané, že to musí byť jediná sprostosť, v ktorej chcú vyniknúť.
A tak sa niet čo čudovať, že na zábradlí už stojí plavčík Gyimesi a opakuje po opitom kormidelníkovi piruety a stojky.
A naša loď?
Tá sa plaví do neznáma a kapitán ju dávno opustil.
Zatiaľ, čo pred očami celého sveta prezentuje svoje vyjednávacie zručnosti a snaží sa vytiahnuť cudzieho spurného Maďara na palubu, jeho vlastný mu za chrbtom preliezol mokré zábradlie, drží sa ho jednou rukou a ciká do mora.
