Sulík svoje rozhodnutie odísť z vlády dobre premyslel, zvážil a bude na ňom trvať až do skonania sveta, lebo má svoje EGO, zásady, hodnoty a nenechá sa ponižovať. A aby vo svojom rozhodnutí zotrval, nepotrebuje nejakú zvláštnu ľudskú podporu a barličku. Je síce fajn, že má pri sebe ľudí, ktorí sú s jeho EGOM, zásadami a hodnotami kompatibilní, ale že by sa z toho strieľalo...
Matovič reaguje a koná vo všetkom spontánne a je narozdiel od Sulíka závislý od podpory blízkych. Keby bolo na ňom, zdúchol by sa už po prvom neúspechu (možno už po Sputniku či po jeho virtuálnej defenestrácii z nanebovzatia). Už dnes by sme nášho provokatéra Axla Foleyho vídali na televíznych obrazovkách pri vyšetrovaniach káuz, ktoré by mu priniesli novú slávu a ešte väčší obdiv. Dokiaľ však bude mať okolo seba ľudí, ktorí ho budú utvrdzovať v tom, že ON je víťaz a ON je vyvolený, pokiaľ ho jeho chlebopoberači budú stavať na piedestál za úspechy, ktoré viac republike škodia ako prospievajú, môžeme očakávať, že na svojom mieste zotrvá do skonania sveta (lebo ho vraj prostí ľudia chcú a potrebujú).
Obidvaja to teda majú do skonania sveta.
Čo ale s tým?
Nuž, pretože im toto čakanie nejak zvlášť neznepríjemňujeme a celkom slušne platíme, nemajú sa kde ponáhľať. Budú rokovať na Bôriku, možno na Červenom Kameni a v zime si možno zájdu i do Alp. Obidvaja pred a po každom stretnutí budú potrebovať oddych a rekonvalescenciu na Honolulu alebo v Emirátoch. Benzín nekupujú, z času načas im prispejeme na oblek a čistiareň, tak čo im bude chýbať? Kollár v rámci objektivity do kamery raz za čas spomenie zdravý rozum, Remišová s nejasným úsmevom jasnú potrebu štvorkoalície a v dobrý výsledok veriaci premiér Heger pravidelne zorganizuje nejaké to stretnutie lídrov s názvom Zodpovedne za Slovensko, čo pani prezidentka vždy ocení, lebo považuje:"za dôležité, aby sa vnútropolitická kríza riešila čo najskôr a s čo najjasnejším výsledkom."
Takže, kto to dlhšie vydrží?
Bolo by možno načase otázku položiť inak:
Kto to dlhšie vydrží: Sulík, Matovič alebo my?
