Eduard Heger, pôvodne minister financií, sa stal vďaka Igorovi Matovičovi, pôvodne predsedovi vlády, slovenským premiérom pred cca 2 rokmi. Bola to radosť preveliká a obojstranná. Ekonóm Eduard sa dostal na manažérske miesto, o ktorom sa mu ani nesnívalo, a neuznaný manažér Igor získal miesto hlavného ekonóma SR a zároveň si uchoval i tieňovú premiérsku stoličku tak, ako sa mu ani nesnilo. Či sa jedného večera navzájom dorezali a vlastnou krvou spečatili priateľstvo na život a na smrť, sa nevie, no isté je, že našli spoločnú víziu a odvtedy bola táto dvojka nerozlučná. Tolerovali si svoje malé ekonomické i manažérske nedostatky, dopĺňali sa v komunikácii, keď Igor rozprával a Eduard mlčal, a s najvyššou zodpovednosťou spoločne utvrdzovali zvyšok vlády, parlament a celý národ v tom, že všetko je tak, ako má byť.
Ich spoločná vízia napredovala až dovčera.
Dnes už má Eduard inú, vlastnú.
Chce byť predsedom a chce sa spájať, čo sa nedá realizovať s Igorom, ktorý chce byť tiež predseda a je už spojený natoľko, že už sa s ním nik spájať nechce.
Musí ísť vlastnou cestou bez EGA, pričom, ako sľúbil, využije všetky skúsenosti, ktoré nadobudol v kresle premiéra a bude sa snažiť, aby Slovensko, presne ako on, bolo silné, svojprávne a aby malo hodnoty a vlastné názory, ktoré sa nebojí hovoriť nahlas a presadzovať.
Nuž, poprajme teda jemu aj jeho celkom novým Demokratom, aby ich tí starí neprevalcovali.
A ešte jeden malý odkaz...
Vážený pán Eduard, pripravte sa aj s vašou novou víziou na šialenú jazdu. Odísť v dobrom a urobiť krok vpravo od Igora Matoviča, je ako odísť v dobrom a urobiť krok vpravo v klietke, kde spí besný tiger.
