Človek vo svojej prirodzenosti má dané, že sa svoje chyby, zlyhania a všetko zlé, čo sa mu v živote udeje, pokúša hádzať na niečo/niekoho druhého. Jednak je potom jednoduchšie sa s tým vyrovnať a jednak aj pred ostatnými to vyzerá lepšie... Vinníkom môže byť čokoľvek/ktokoľvek. Počasie, výrobca obuvi, nízka či vysoká hladina oceánov, susedov pes či sused sám. Väčšina z nás to má tak, že zástupných vinníkov strieda. Existujú však ľudia, ktorí sa upnú na jedného a ten môže za všetko od pokazeného leča až po otlaky na palci. A to je potom problém. Myšlienkové konštrukty obete dokážu vytvoriť tie najneočakávanejšie prepojenia, aby na konci mohli ukázať prstom na toho jedného jediného: to je ON.
Osobne si myslím, že I. Matovič je v tomto štádiu už dlho a jeho posledný status to len potvrdzuje. Za to, že rodinný balíček z dielne OĽaNO prešiel s nežiadúcou podporou, môže vraj len a len Sulík a jeho povedení kumpáni, lebo ho nevetovali. Absolútne jasný vinník!
Nuž, je to hrozné, ale pripusťme, že to je ešte stále tá lepšia alternatíva objektu posadnutosti. Dnes už nám je totiž všetkým jasné, že odchod Sulíka nič nevyrieši a že si minister pohľadá iný objekt fixácie. Ešte dobré by bolo, ak by to bol Lengvarský, ale môže byť aj horšie...
Napr. taký syn amerického prezidenta (ktorý, zdá sa, je rovnaká krvná skupina ako náš minister) sa fixuje na svoje prirodzenie a fotí si ho zo všetkých strán. Fotky ho uisťujú v tom, že má pravdu, keď si myslí to, čo si o svojom čudnom pohlavnom orgáne myslí. Vinník jeho fixácie je podľa neho teda absolútne jasný: telesná dysmorfia.
I náš minister sa rád uisťuje, že má pravdu, keď si myslí, čo si myslí, no čo je horšie, toto uistenie potrebuje potvrdiť i na sociálnych sieťach, kde svoje myšlienky a podozrenia zverejňuje.
Preto hovorím...
My buďme radi, vážení, za Sulíka, lebo dnes ešte ani srnky netušia, za čo ho môže náš minister vymeniť.
Zdroje: