Tvorcovia si uvedomili, že informácia o takmer trištvrte milióna ľudí, ktorí si u nás nemôžu kúpiť mäso, je ešte z doby pred pandémiou, vizionársky zauvažovali nad narastajúcou novou vzorkou divákov a stavili na divokú kartu. Relácia „Naše potraviny“ sprostredkuje spoluobčanom, ktorí budú postupne z dôvodu chudoby strácať kontakt s jednotlivými potravinami, ich obrazový záznam. Povedzme si pravdu, starí pamätníci budú postupne odchádzať a sprostredkovanie toho, ako vyzerá šunka alebo citrón a že existujú tvrdé syry, bude čoraz zložitejšie. Je pekné, že TA3 pozerá do budúcnosti a zameriava sa i na vzdelávanie obyvateľstva.
Či stanica program zaradí do večerného sledovacieho času, kedy už budú ľudia z poľa a z iných robôt doma, alebo staví na čas obedný a sviatočný, aby si rodiny pri slávnostne prestretom stole urobili peknú chvíľku s pohľadom na zemiakový šalát alebo sviečkovú, zatiaľ neviem, no isté je, že relácia bude obľúbená a sledovanosť vysoká.
A ktovie...
Ak nové prieskumy ukážu, že si Slováci nemôžu dovoliť nieže auto a mäso, ale ani benzín a múku, vzniknú pre nové cieľové skupiny relácie nové a ešte poučnejšie.
A možno...
Ak štátna finančná pomoc našim najchudobnejším dvom miliónom ľudí dosiahne závratnej výšky 120 eur (a optimisti tvrdia, že možno i 130 eur)/ročne, že príliv nových divákov sa zastaví a relácia prestane mať zmysel.
A možno...
... si pri správne riadenej motivácii a regulácii uvedomíme, že kopec veci vlastne nepotrebujeme a od všetkých podobných škodlivín si odvykneme. Veď načo sú nám auta a mäso?
Pozn. autorky:
... a načo je nám pechrie?
Mal raz jeden chovateľ papagája, ktorý bol síce šikovný a vedel rozprávať, ale mal jednu neresť. Veľa pil a potom sprosto nadával. Vždy keď majiteľ odišiel do roboty, papagáj sa dostal z klietky, našiel nejaký alkohol a majiteľ ho našiel ležať zdrúzganého pod obraz boží, ako vykríka z klietky sprosté slová.
Samozrejme, že sa to majiteľovi nepáčilo (aj susedia sa sťažovali) a vždy, keď vtáka našiel takto opitého, riadne mu vyčistil žalúdok: "Pozri sa, ako vyzeráš... Čo ti nie je hanba... Alkohol je škodlivý... Papagáje chlastať nesmú..."
Papagáj sa vždy zahanbil, sľúbil, že už sa to viac nestane, no pri prvej príležitosti sa to zopakovalo.
Raz sa majiteľ tak nahneval, že papagájovi povedal: "Ak sa ešte raz opiješ, všetko perie ti vytrhám."
Papagáj sa zľakol. Predstava, že bude bez peria ho vystrašila. No pokušenie bolo väčšie a keď chovateľ odišiel do práce, papagáj sa zasa scápal ako rintintín. A keď sa majiteľ vrátil z práce? Našiel papagája ležať pod bidlom, ako si trhá perie a kričí: "Načo mi je pechrie, na čo mi je pechrie...?"
