Ja byť na Vašom mieste a mať svojho Keketiho, zakážem to. Všetko, čo je s nejakými tyčami.
Ľudia už fakt dnes nemajú hanby a mieru v ničom. Chytia tyč, posúvajú s ňou kúsok umelej hmoty po ľade a myslia si, že športujú. Druhí zasa, chytia tyč, snažia sa trafiť loptičku a vrátiť ju, odkiaľ prišla. Iní tyčami o seba ťukajú a pichajú do seba a tiež vraj športujú. Niektorí behajú s tyčkou v ruke, niektorí s tyčkou hádžu, niektorí ju dvíhajú nad hlavu, a to už nehovorím o tých, ktorí si tyče primontujú na nohy a spúšťajú sa z kopca.
Ja neviem, kam ten svet speje, pán Danko.
A keby sa jednalo len o tyče?
To, že si dá niekto tyč medzi nohy a uteká, to ešte nie je to najhoršie. Predstavte si, že niektorí ľudia si vo svojom voľnom čase dávajú na nohy plutvy a hrajú sa vo vode na ryby. Iní sa zavesia do držiaka s plachtou, rozbehnú sa dole kopcom a hrajú sa na vtáky. Alebo... a to už je úplný nonsens... niektorí strieľajú po hlinených predmetoch, ktoré im iní zasa nadhadzujú. Akože sú to holuby. A tiež vraj šport... Ako u debilov na dvore.
Nuž, čo vám poviem, pán Danko, ľudia načisto otupjejevajú.
Zdroj:
