Rozhodla sa ísť bližšie ku koreňom a zdá sa jej, že toto je tá správna cesta. Je jej ľúto ľudí, ktorí si to nemyslia, lebo títo "nevedia, čo činia". Podľa nej, strácajú kontinuitu so svojimi koreňmi. Na otázku odvážneho moderátora, či by sa takéto čosi (ako chodiť v kroji) nemalo u nás "zaviesť", povedala, že áno, že ona je za. Iskričky v jej očiach nám vnímavejším prezradili, že dostala nápad...
A to značí jediné: z dielne ministerstva kultúry vyjde ďalší zo skvelých návrhov zákonov.
A kto vie, ak pani ministerka presvedčí predsedu Danka a kolegov Tarabu s Huliakom, aby si jej tému vzali za svoju a išli vzorom, možno sa kroj dostane i do Ústavy. Osobne si myslím, že by sa poslancom a členom vlády vôbec nič nestalo, keby si do parlamentu povinne obúvali aspoň krpce, alebo nosili valašku. Taký pán Blanár by mohol s valaškou aj cestovať. A čo pán premiér? Ten by ako správny gazda mohol mať v jednej ruke zlatú valašku a v druhej kožený pastiersky bič. Zvukom biča by riadil pohyb stáda a spolu s hudobnými nástrojmi ako trúba a zvonec by sprevádzal otváranie zasadaní, a keby sa podarilo, možno by aj zlé sily povyháňal.
Nuž, návraty k histórii sú fakt veľmi potrebné.
A ak sa povinne oblečieme do kroja, nielenže sa nám všetko pripomenie, ale hneď poznáme, odkiaľ sme, kde ideme a tým najnárodnejším možno aj to, koľko tam pobudneme.
Zdroj:
