Bál sa chudák, že bude potrestaný. Síce nevedel prečo a za čo, ale vidieť v tej dobe príslušníka, znamenalo vždy akúsi predzvesť trestu.
Nuž, povedzme si pravdu, báť sa treba.
Vždy musí bdieť nad nami nehodnými nejaká autorita, ktorá nám ukáže, kde je naše miesto. Kedysi to boli bohovia, neskôr páni, potom súdruhovia, no a dnes sa do role strašidla pasovali ministerka Šimkovičová a jej tajomník Machala. Verejne oznámili všetkým drzým a nevychovaným primitívom, že ak dajú verejne najavo svoju primitívnosť, nevychovanosť a drzosť a budú kritizovať pani ministerku a jej tajomníka, budú potrestaní a budú platiť odškodné. Rad radom.
Priznám sa, zľakla som sa.
I ja som niekedy nechtiac utrúsila na osvietenú pani ministerku a jej múdreho tajomníka dvojzmysel či netaktný opis ich žiarivého charakteru, čo ma už teraz veľmi mrzí. Písala som to pod vplyvom zákerných médií, alkoholu a niekedy i tlmiacich práškov, a vzhľadom k tomu, že som si neuvedomovala dopady mojich neobjektívnych kritických slov na krehkú psychiku obidvoch vysokých úradníkov, odvolávam všetko, čo som na týchto dvoch nakydala. Dnes už viem, že obidvaja sú to rozhľadení mladí odborníci s jedinečným videním sveta a vkusom, ktorý je treba šíriť a nasledovať.
A pretože som dotknutá minulým režimom, poučená krízovým vývojom, nemám čas sa ťahať po súdoch v Haagu a ani milión na odškodné, dvíham ruky nad hlavu a volám: Já nic, soudruzi, já nic, soudruzi....".
Zdroje:
