Tlačovka Smeru dnes nielen vysvetlila, prečo sa ide skracovať premlčacia doba trestného činu znásilnenia, ale priniesla i riešenia a povzbudenia, ktoré ich nový pohľad na tento trestný čin prináša.
Z príhovorov a vyjadrení zainteresovaných expertov Smeru vyplynulo, že hlavný problém je v nás, ženách. Najskôr sa necháme znásilniť, často ani nevieme kým, a navyše, nikomu o tom nechceme povedať. A riešenie je pritom tak jednoduché: buď sa nenechať znásilniť, alebo sa aspoň pozrieť, preboha, kto ma znásilňuje a ísť to na neho povedať. Je od nás žien fakt sprosté a netaktné obviniť z tohto trestného činu chlapa po viac ako 10 rokoch, lebo ten už chudák často ani netuší, kde vtedy bol, čo chcel a ako to vlastne bolo.
Preto sa pripájam k výzve odborníkov na znásilňovanie, pánov Richtera, Blahu, Gašpara a poslankyne Valovej, aby sme všetci pomáhali, a prikladám ako pomôcku k rýchlemu objasneniu zločinu malé desatoro znásilňovanej ženy:
Ak povieš mužovi NIE a on sa na teba i tak sápe, zopakuj mu jasnú výzvu ešte raz. (Ak je páchateľ hluchý, má slúchadlá, prípadne čapicu, mohla by byť tvoja jednorazová výzva chápaná ako nedostatočná obrana a akt považovaný za schválený).
Ak ťa muž už znásilňuje, vytiahni si mobil a vyfoť si ho. (Blesk je v prípade tmy výhodou).
Po vyfotení násilníka vytiahni z kabelky aktuálny štandardizovaný formulár a požiadaj páchateľa o podpis Súhlasu so zverejnením osobných údajov. (Nezabudni, že súhlas musí byť dobrovoľný a platí zvlášť na každý akt).
V prípade časovej rezervy (muž si nevie niečo stiahnuť alebo vytiahnuť, nevie si nájsť správnu polohu,...) si všimni nápadných telesných znakov: tetovanie, fúzy, chýbajúce končatiny, prízvuk apod.) a čo najpodrobnejšie ich opíš v Zápisníku znásilnenej ženy, ktoré budú zadarmo k dispozícii na každom okresnom úrade na oddelení pre znásilnených.
Snaž sa s mužom udržiavať komunikáciu a zisťuj podrobnosti, ktoré môžeš využiť pri jeho identifikácii (príklad otázok: Ako sa voláš? Odkiaľ si? Si ženatý? Kde pracuješ? Aká je tvoja obľúbená farba?...).
Ak muž ukončí akt a ty už budeš mať čas len pre seba, poobzeraj sa po okolí trestného činu, či po sebe páchateľ nezanechal nejaký predmet doličný. Ak tam niečo zanechal, vyber z kabelky čisté mikroténové vrecko a rukavice a predmet do neho opatrne vlož. Dôkaz opatri poradovým číslom a dátumom.
Okamžite po trestnom čine odhoď všetky svoje zábrany a volaj hlasno do voľného priestoru či z okna (príklady volaní: Pomoc! Haló, je tu niekto?), alebo tichšie na číslo 112. Možná je i kombinácia týchto volaní.
Ak nie je možné volať (nemáš mobil), alebo je to zbytočné (v priestore nik okrem teba a prípadne násilníka nie je), odober sa na najbližšiu stanicu verejnej bezpečnosti a zdieľaj s nimi svoj príbeh. V prípade, že sa ostýchaš svoju skúsenosť zdielať s policajtmi, odober sa na najbližší okresný úrad, kde na teba bude čakať psychologička poverená sprievodom znásilnenej osoby.
Ak je násilníkom tebe blízka či známa osoba, vynechaj body 3-5.
Upozornenie: V prípade, že sa rozhodneš mlčať o tejto skutočnosti a rozhodneš sa o nej vypovedať až po 10 rokoch (napr. po odznení traumy, po smrti agresora, po vymanení sa z uväznenia, po získaní odvahy a iné sprostosti), nárok na odsúdenie a spravodlivý trest páchateľa trestného činu zaniká.
Takže dámy: prečítať, vytlačiť, naučiť a použiť.
Buďme na znásilnenie pripravené.
Nebuďme hysterické a verme vláde. Prichádza s ňou zákon a ak budeme rýchlo oznamovať, naše v4gíny i psychika sú v bezpečí. Aspoň tak to dnes potvrdili Valová, Susko, Gašpar, Blaha a spol.
