Aspoň podľa toho, čo počúvam vo svojom okolí.
Igor Matovič sa rozhodol, že vstúpi do politických dejín ako reformátor našej už zre(zde)formovanej krajiny. Jeho I have dream spočíval v tom, že zlikviduje nepravosti, ktoré okolo seba videl, že očistí Augiášov chliev a prinesie svetu poriadok, spravodlivosť a mier. Tento jeho ušľachtilý zámer oslovil množstvo ľudí a tí sa rozhodli, že mu pomôžu jeho sen naplniť, išli k voľbám a do urny vhodili lístok s jeho menom. Len málokto z nich tušil, že idea nového Slovenska sa vyliahla v hlave posadnutého človeka. Posadnutého nie záujmom tejto krajiny, ale sebou samým.
Jeho ego bolo prerastené už vtedy, keď sa pokúšal prilákať ľudí/voličov na svoju stranu, no rozmer jeho JA sa naplno vyjavil po víťazstve vo voľbách, keď sa rozhodovalo, kto sa stane lídrom tejto krajiny. Osobne som z neho mala chvíľu pocit, že sa najskôr tejto zodpovednosti zľakol a možno dokonca i chvíľku uvažoval nad tým, že pozíciu premiéra niekomu prenechá, no jeho ohromenie a úľak netrvali dlho. Či zasiahla prozreteľnosť či alkohol či Pavlínka či Jožo Pročko, dnes už asi nezistíme, isté je len to, že Igor sa rozhodol byť našim predákom a ukázať celému svetu, ako sa to robí.
Pár týždňov si to užíval, ale potom sa objavili prvé problémy, prvé kritiky, a on sa trochu zľakol. Jeho reakciou však nebola otázka: Kde som urobil chybu?, ale: Kto mi hádže polená pod nohy ? A pretože je Igor človek akcie, vždy našiel nielen vinníka, ale i ľudí, ktorí mu jeho predpoklad potvrdili a vyjadrili obdiv nad jeho nadprirodzenou intuíciou.
A tak šli týždne, mesiace a roky.
Či sa Igor obklopil len ľuďmi, ktorí s ním a s touto krajinou majú určitý zámer, a preto ho utvrdzujú v jeho dokonalosti a neomylnosti, či je to dôsledok pôsobenia kvalitných zahraničných liekov a lekárskej starostlivosti, či mu to zostalo po Covide či očkovaní, ťažko povedať. Fakt je ten, že ego Igora Matoviča je dnes už tak veľké, že mu ušlo z tela a žije si vlastným životom. Dnes už nie je oblasti, odvetvia či problému, kde by svojim výnimočným nápadom nebol schopný ovplyvniť dianie a je možné, že sa blíži doba, kedy sa rozhodne zastať nielen pozíciu ministra financií, ale v záujme pozitívnej centralizácie postupne obsadí i všetky ostatné posty vo vláde. Zruší všetko a všetkých, kto by mu chceli brániť v jeho sne, bude sám zasadať, radiť sa i diskutovať v televíznych reláciách.
A to nie je všetko.
Ak budeme ešte chvíľu s trpezlivosťou a láskou podporovať ušľachtilosti a dobro nášho samojediného dobrodeja, je možné, že už nebude čas ani príležitosť priebeh za/Matovičovej revolúcie a vznik novej ideológie zvanej zmatovičizmus zabrzdiť. Igor je totiž tak dobrý, že môže byť sám sebe si nielen dobrou koalíciou, ale i opozíciou, a dokonca, ak mu falošná prezidentka nepodporí jeho prerodinný balíček, nasadí sa ako jediný, spoločný nezávislo-koalično-opozičný kandidát na prezidentskú kandidátku a bude konkurovať tej súčasnej, samozvanej, protirodinnej. Štrajky zakáže (a ak aj vzniknú, pôjde v ich čele) a ak stiahnu obce a mestá vlajky viac, ako na pol žrde, nebude sa s nimi maznať a zruší aj tie.
A keď už bude až takto ďaleko, nič mu nebráni, aby vyhral vojnu na Ukrajine.
Nuž, svet dlho očakával príchod Mesiáša a je možné, že sa dočkal.
Čím sme si zaslúžili my, že sa zrodil práve u nás... ?
Asi sme sa málo modlili.
