Sám si žehlil, sám si pral, cvičil, pekne sa obliekal, nespoznaný inkognito cestoval po východných krajinách, kde od iných panovníkov skúsenosti zbieral, v zlatej vani sa kúpal, svoju manželku netrápil, lebo svoje milenky skrýval, z okna hradu na ľudí mával a pod ochranou svojich zbrojnošov a v brnení sa dokonca raz za čas vybral i medzi biednych a groše z ich daní rozhadzoval. Z obrázkov svojich verných maliarov videl, ako krajina pod jeho vedením rozkvitá, i denné hlásenia svojich verných radcov a sluhov mu potvrdzovali, že je dobrý kráľ. Snažil sa, ako vedel, no keď raz začas odhrnul svoje ťažké závesy na svojich nepriestrelných oknách, videl, že časť ľudu je nevďačná. Vykríkali z podhradia, že krajina upadá a že chcú iného kráľa.
Kráľ podľa denných hlásení stopercentne vedel, že je dobrý kráľ a pretože seba a svoju krajinu miloval, rozhodol sa, že to naučí i svoj ľud.
Povolal svojich najbližších a takto k nim prehovoril:
Milí moji verní, i napriek všetkým našim snahám sa medzi biednymi šíri informačná cholera. Nie je možné, aby táto choroba vznikla medzi našimi, lebo tí na to so svojou mozgovou kapacitou nemajú a nikdy by ich takéto veci nenapadli. Od školských liet sú vedení k poslušnosti a k pokore, naše informácie podporujúce naše najlepšie zámery, sú overené, ľahko naučiteľné a v prospech našej krajiny. Informačná cholera musela prísť zvonka, napadla najslabšie jedince a prostredníctvom svojich hostiteľov sa šíri a skáče i na takých, ktorí by za iných okolností takto infikovaní byť nemohli. Nebezpečenstvo, že sa táto nebezpečná choroba bude šíriť ďalej a mohlo by sa stať, že sa dostane i do nášho hradu, je veľké, a preto musíme zaviesť naše preventívne opatrenia, aby sa tak nestalo. Aby sme však náš ľud nevystrašili a nevyvolali paniku, musíme postupovať obozretne a nenápadne:
Výkriky a protesty nezakážeme, ale jemne nedoporučíme.
Tých najviac nakazených nebudeme zabíjať, ale budeme na nich ukazovať a budeme ich menovať, aby si na nich dali ostatní pozor.
Tresty za účasť na zhromaždeniach a šírenie cholery nebudeme špecifikovať, ale naznačíme, že všetko sledujeme.
Lásku k nám a k našej krajine nikomu nebudeme prikazovať, ale opačné prejavy budeme monitorovať a ak na našom hrade usúdime, že už je to veľa, tak samozrejme i trestať.
Ak budeme na našom hrade všetci súdržní a v našej snahe (naučiť ľudí v podhradí nás a našu krajinu ľúbiť) vytrváme, všetko nám dobre dopadne.
Pozn. autorky:
A ako sa to všetko skončilo?
Ako v každej rozprávke.
Všetko nám tu nakoniec dobre dopadne a dobro zvíťazí nad zlom.
