Zanesú svojho pána až na vrchol a cestičkami, kade by sa ušľachtilé kone nevybrali. A pritom... nemajú veľké nároky a nepotrebujú žiadny veľký prepych. Stačí im vidina žrádla, nejaké suché, teplé miestečko a sú spokojné.
Je síce fakt, že niekedy sa aj taký somár zatne a nepohne s ním nič, ale vraj to nie je známka sprostosti. Je to tým, že somár sa riadi inštinktom. Niečo v jeho podvedomí zavelí a somár zrazu zastane, alebo zmení smer a niekedy dokonca i stranu. Nepočúva žiadny hlas. Ak cíti, že je lepšie zotrvať tam, kde práve zastal, prípadne, že mu bude lepšie inde, ťažko s ním vyjednávať.
Nuž, somár je somár.
V každej dobe, v každom zriadení.
S tým musela rátať i svätá rodina pri úteku pred Herodesom do Egypta, s tým musia v prvej línii rátať i Rusi a podľa posledných správ sa zdá, že by s tým mali v prvej línii počítať aj Slováci.
