I v našom parlamente sa včera objavila jedna.
Teda jeden.
Náš Sirén z krásy svojich predchodkýň síce príliš nepobral, no hlasom na seba upozornil dostatočne. Stačil počítač, dva reproduktory a parlament sa stal svedkom prvého samostatného umeleckého výstupu poslanca Mizíka vo svojej kariére. Je potrebné podotknúť, že pán poslanec so svojou povesťou počítačového eléva upútal pozornosť prítomných, už keď do svojej poslaneckej lavice prinášal bohaté technické zázemie i samotnou inštaláciou moderného ozvučenia, no hlavnú slávu zožal, až keď to spustil.
Poslanci boli v napätom očakávaní.
Čím sa chce poslanec Mizík prezentovať, ak k tomu potrebuje reproduktory? Jeho jednoduchším kolegom stačia píšťalky a bučanie na narušovanie programu zasadania, chce pán Mizík vyniknúť niečím výnimočným? Bude tento tichý muž rečniť? Nedajbože spievať?
Napätie v sále narastalo... a potom to prišlo.
Náš Sirén sa prezentoval tým, čo je jeho srdcu najbližšie: oznamovaním náletu.
Poslanci síce ešte chvíľu čakali, či tento ľubozvučný zvuk nedoplní poslanec Mizík spevom alebo aspoň repom, ale nedočkali sa. Pán Mizík sedel spokojne pri odborne pospájanej technike a bol hrdý na seba i stranu, ktorú týmto zvukom zastupoval.
Nuž, i napriek tomu, že prvotina pána Mizíka nebola nič moc a v mnohých z nás vyvoláva otázniky, je treba uznať, že sa snažil a že istý pokrok u neho nastal. Vedel, kde má čo strčiť a čo má kde stlačiť, aby to niečo spustilo. Je pekné, že sa takto naši zvolení predstavitelia rozvíjajú a svoj pracovný čas využívajú v prospech Slovákov i pre svoj osobný rozvoj. Veď naučiť sa už za dva roky pripojiť počítač k reproduktorom a vystúpiť pred celým parlamentom ohlásením náletu je celkom slušný progres.
Či to malo aj nejaký iný efekt a či neodolateľným zvukom z reproduktorov prilákal dostatočný počet parlamentných námorníkov, neviem posúdiť, myslím si však, že by na neho boli jeho predchodkyne z gréckych ostrovov hrdé a že titul Sirén z parlamentu si oprávnene zaslúži.
Zdroj:
