Percento jeho priaznivcov za posledné dva roky kleslo tak, že dnes je už problematické jeho výšku vôbec zaznačiť grafom. Situácia je tak vážna, že ešte chvíľu a jeho popularita sa nebude dať nakresliť už ani Gaussovou krivkou, pretože sa celá jej ľavá strana prepadne do suterénu.
Človek by nad týmto úkazom aj mávol rukou, keby si za to mohol sám, no ukazuje sa, že chudák minister za prepad svojich preferencií vôbec nemôže.
Od prírody všímavý Igor si klesajúceho trendu povšimol už dávnejšie, zbystril pozornosť a čoskoro intuitívne zistil, prečo sa tak deje. A záškodnícke svinstvá, ktoré odhaľoval, si nenechával pre seba. Postupne nám trpezlivo predkladal jasné indície, kto za jeho diskreditáciou stojí a kto mu najviac v jeho rozlete škodí. Je fakt, že sa tieto indície z času na čas menili, raz sa stalo dokonca i to, že sme ako indícia skončili my všetci, keď sme ministrovi čosi pokazili, no po všetkých menejcenných delikventoch sa situácia upokojila a na špici zostali traja najväčší hráči: predskokani R. Fico a Z. Čaputová a headliner R. Sulík.
Človek by si myslel, že víťazom a najväčším vyvrheľom bude práve niekto z tejto trojice, no chyba lávky. Minister dnes prekvapil celkom iným a už naozajstným škodcom, ktorý stojí za neúspechom jeho úspechu.
Sú to zaujatí novinári.
Podľa jeho slov mali nášho obľúbeného ministra už od začiatku v zuboch, vraj pod „dvojročnou permanentnou paľbou", a to sa potom ťažko stúpa hore aj sebalepšiemu lezcovi. „Čokoľvek som mohol urobiť dobre, nič nebolo odprezentované. Čo len náznak váhavého bolo prezentované ako katastrofa najväčšia na svete a urobili ste jednoducho zo mňa Žida 21. storočia.“ Takto odvážne a nebojácne odhalil I. Matovič vinníkov svojho pokleslého života a nám konečne otvoril oči a dovolil prezrieť.
A naozaj.
Ak si zaspomíname a nad jeho činmi sa hlboko zamyslíme, všetko dobré, čo Matovič pre náš národ vykonal, sa v médiách zhodilo. Všetky tie bomby, svetové experimenty, vystúpenia a prezentácie na význačných fórach, balíčky a dokonca i prelomové prerodinné skutky boli novinármi znevážené a zneuctené. Z jednoduchej logiky teda vyplýva jediné: ak by nebolo novinárov, mohli sme sa tešiť nielen z európskych a svetových prvenstiev, ale i zázraku 105 - 120% obľúbenosti I. Matoviča.
Pozn. autorky:
Či zostanú novinári vinníkmi Igorovho pádu natrvalo, je dnes ešte predčasné povedať. Niekedy je potrebné byť trpezlivý, kým sa nájde ten naozajstný vinník. Jedna Američanka, ktorú vraj znásilnil nejaký muž v aute, tiež hľadala trpezlivo vinníka, žalovala všetkých možných aj nemožných, až nakoniec uspela. Súd nakoniec uznal, že vinnou je firma, ktorá poistila auto, v ktorom bola žena znásilnená.
Nuž, a takto to na tom svete chodí.
Ak bude Igor trpezlivý a nevzdá sa hľadania vinníka svojho poklesu, čert by v tom bol, aby raz nenašiel toho pravého.
Zdroj: