Napr. také zdravotníctvo.
Fakt, že sa počet nemocníc, kde nám poskytnú to, na čo sme boli ako tak zvyklí, v regióne zníži, je sám osebe naprd, ale na druhej strane... môžeme optimisticky očakávať, že sa pri nemocniciach rozšíria parkoviská a zvýši sa pri nich počet parkovacích miest. Teda aspoň pri tých dvoch, troch, ktoré zostanú.
Fakt, že sa už objavil prvý nelegálny poplatok za vyšetrenie v ambulancii a spoločnosť prijala vysvetlenie pani doktorky, že sa to inak nedá, s porozumením a bez nejakých väčších emócií, je síce bezprecedentné, ale na druhej strane... je to prvá známka návratu k ľudskosti a k pokore medzi nižšími vrstvami.
Alebo, náš školský systém...
Ani to nie je niečo, s čím by sme sa mohli chváliť, ale na druhej strane... ak kapacity odídu študovať do zahraničia, zostane tu väčší priestor pre tých, na ktorých by sa v prípade väčšieho dopytu neušlo. A niektorým sa pošťastí aj dvakrát. Vysokoškolský diplom sa vraj pokúša získať už po druhýkrát napr. i Andrej Danko. Či si dáva repete na práve, alebo či mu teraz učarovali prírodné vedy a bude z neho nádejný jadrový fyzik, som sa nedopátrala.
Známky oživenia a vízie radostných zajtrajškov nevykazuje ani náš gastrosektor.
A to i napriek tomu, že im bolo zo strany kompetentných prostredníctvom zníženej DPH dopriate. Je to vraj málo, strávnik v reštaurácii to ani nepocíti a reštaurácie očakávajú pokles klientov. Ale na druhej strane... práve táto situácia poskytuje priestor pre kreativitu jednotlivých zariadení, hľadanie rezerv, prípadne (po vzore lekární) ponuku náhrad. Dosť bolo kaviáru a hľuzoviek. Je načase, aby sme si napr. i v Grand Hoteli Kempinski dopriali poriadny bravčový guláš.
Nuž, pozitívne myslenie má niečo do seba.
Človek má príležitosť viac sa tešiť z maličkostí.
A my buďme radi, že nás k tomu vedú a vzorom nám sú naši politici.
Inak by nám totiž po tom všetkom, čo našej krajine spravili, nemohli rozosmiati bezstarostne mávať z tituliek médií z Donovalov či Smokovca.
