vybrali sme sa tam na dovolenku. Reku, čo budeme draho platiť na západe, keď si môžeme lacno užiť luxusu na východe. Reku, užijeme si ako Andrej. Ten za lacno nakúpil, aj do divadla zašiel. Zájdeme aj my do najbližšieho obchodu, pokocháme sa pohľadom na potraviny, nakúpime masla, Coly aj Fanty, vyložíme nohy a budeme po celoročnej práci oddychovať.
Priznám sa, nemám však rád ruch veľkomesta, a tak sme si za cieľ nášho pobytu vybrali malú derevňu asi 100 km od Maskvy. Reku, budeme sa venovať turistike v lone ruskej prírody.
Nuž, čo Vám poviem Andrej Andrejič, trochu sa to zvrhlo.
Polovicu batožiny nám ukradli už na letisku v Maskve a druhú, keď sme čakali pred požičovňou na auto. Ešteže sme všetko podstatné (pasy, peniaze a vašu fotku - keby bolo najhoršie) mali v príručnom čemodáne. Reku, nevadí, keď je to tu tak lacné, kúpime si nové. A značkové. Nebudeme na sebe šetriť.
Do miesta určenia sme dorazili až za tmy. Čím viac sme sa totiž vzďaľovali od Maskvy, tým horšie boli cesty. Ku koncu už sme museli ísť takmer krokom, lebo sme išli po poli. Navigácia sa s nami rozlúčila už 50 km za Maskvoj, vraj dasvidania, chrani tebja bog, a zhasla.
To, že sme pravdepodobne v derevni, sme pochopili podľa toho, že nám na auto skočili dve sabáky s reťazami okolo krku a zožrali nám stierače. Druhá známka civilizácie bolo malé svetielko z neďalekej drevenice, na ktorú sme sa rozhodli zabúchať. Keď sme zabúchali, svetielko zhaslo a majiteľ ho rozsvietil až vtedy, keď sme pod dverami podstrčili Vašu fotku. Malý starček v rubáške nám otvoril dvere a vrelo nás vyobjímal. Vraj: Kto tovarišč Andreja, jesť i moj drug. Poprosili sme ho o kúsok masla, že by sme si ho natreli na rožky z lietadla, no starček na nás pozeral, ako na zjavenie: Maslo? Maslodel priďot v subotu a otvoril prázdnu chladničku made in Ukrajina, ktorú dostal od ruského saldáta výmenou za kožený opasok neznámej zahraničnej značky, ktorý si schovával od druhej svetovej vojny. Vypnutú chladničku používal ako skriňu. Elektriny vraj sičas niet, lebo maladci na Ukrajine a nemá kto šliapať.
Po slávnostnej večeri, ktorá pozostávala zo samogónky a jednej konzervy mäsa neznámeho pôvodu, sme si chceli ísť s manželkou ľahnúť do auta, no to nám zatiaľ ukradli. Starček nám teda výmenou za Vašu fotku ustlal vo svojej posteli a sám si ľahol do chladničky.
Daragoj Andrej Andrejič,
touto cestou Vás teda nielen pozdravujeme, ale zároveň sa na Vás obraciame s prosbou, či by ste nemohli zavolať nejakému Vášmu tavariščovi do Maskvy, či by pre nás neprišiel. Autobus tu vraj chodí málo, jeden na jeseň a druhý na jar, takže jeden sme už nestihli a druhý príde až o dva mesiace. Manželka nás zatiaľ živí výmenou spodného prádla a silóniek za základné potraviny a ja cez deň šliapem a vyrábam prúd a večer rozprávam miestnym dobrodružstvá Luskáčika, Líšky Bystroušky a tie Vaše. Za dobrodružstvo so semaforom som dokonca dostal uterák z hranostaja. Turistiky si tu užijeme tiež hojne, lebo najbližšie potraviny sú odtiaľto 30 km.
Vopred ďakujeme.
Váš oddaný volič Vladimír s manželkou.
PS (a toto fakt nedráždim, toto neznamená Progresívne Slovensko):
A vodičovi, ktorí po nás pôjde, povedzte, aby v Maskve kúpil toaletný papier. Chcel by som obyvateľom derevne ukázať, ako to vyzerá.
