Členské základne strán a hnutí majú problémy sami so sebou, niektorí z členov sa budú rozhodovať o novom zaradení a novej životnej ceste, nechcime po nich, aby navyše riešili naše malicherné problémy a boľačky, ktoré si môžeme riešiť i sami po vlastnej línii.
Aby nás mohli odborne a zodpovedne zastupovať, na svoju prácu sa musia pripraviť. A keby len to. Veď sú to len ľudia, majú aj svoje vlastné povinnosti a starosti a mnohí z nich aj inú, naozajstnú prácu, ktorá ich živí a dovoľuje im bez nejakých väčších nárokov obetovať sa za nás v parlamente.
A keby len to.
Námatkovo spomeňme nezaradených, preradených a vyradených.
Koľko bezsenných nocí, ťažkých myšlienok a rozhodovacích procesov prebieha v ich hlavách, kým si ujednotia, aké hodnoty vlastne vyznávajú, ktoré z nich môžu speňažiť a vymeniť za iné, na ktoré musia zabudnúť a ktoré nové musia prijať.
Nezabúdajme ani na tých, ktorí si svoj poslanecký mandát (a prípadne i vyšší post) zakladajú nanovo a nezakladajú ho ani tak pre nás, pre občanov, ale s pocitom, že by potrebovali viac lacnejšieho priestoru v médiách na obhajovanie svojej minulosti.
Nezabúdajme ani na tých, ktorí svoje poslanie založili na odkrývaní a čistení Augiášovho chlieva a v rámci toho potrebujú dostatok času na sumarizovanie špiny, návštevy archívov, smetísk a rôznych zahraničných destinácií, kde sa môžu ukrývať dôkazy poškvrneného či nečistého života oponentov.
Nuž, príprava našich politických predstaviteľov je časovo i mentálne náročná, a preto, pokiaľ sme aspoň trochu empatickí, nepridávajme im.
Svoje nevyriešené otázky tepelné, svetelné, plynové, zamestnávateľské, samosprávne a iné si riešme sami a tým úbožiakom aspoň tých 8 mesiacov dožičme bez toho, aby sme nadávali, aby sme sa zbytočne pod rôznymi zámienkami organizovane schádzali v uliciach, či aby sme sa niekde sťažovali.
Položme si otázku, ako by sa nám bez nich žilo...
Tak... buďme trochu ľudia.
