Tlačovka pána premiéra v súvislosti s vraždou dvoch ľudí v Bratislave sa niesla v zmierlivom tóne. Ústredným motívom bola výzva ku všetkým ľuďom, aby boli ľuďmi dobrej vôle, aby boli k sebe dobrí a aby vážili slová, ktoré môžu byť zbraňou. Nuž, bolo to pekné, poučné a celkom iste s dopadom na svedomie tých, ktorí majú radi kázne a apely na duchovno.
Zákerní novinári sa však s týmto neuspokojili a pána premiéra sa opýtali na to, čo s tými, ktorí majú takéto pekné povzbudenia a rady v paži. Ako príklad uviedli jeho nadriadeného podriadeného Matoviča, ktorý vypúšťa do sveta slová neuvážené a urážajúce. Pán Heger sa nad otázkou hlboko zamyslel a povedal, že nepovie, že sa nenechá vtiahnuť do osídiel novinárskych manipulácií a že to stačí takto, obecne, ku všetkým. Ako podotkol, on sám nám pôjde príkladom a bude sa zdržiavať nepeknej komunikácie. Keď novinári zistili, že premiér je človek dobrej vôle, že chce byť k pánovi Matovičovi dobrý a že váži slová, lebo... tak sa pýtali na opatrenia vlády, ktoré by boli prevenciou takýchto zločinov z nenávisti.
Človek by si myslel, že prvý muž krajiny zdvihne hlavu, zvýši hlas, aby všetci dobre počuli a so všetkou rozhodnosťou povie, že urobí prvé, posledné, aby sa takéto niečo už nezopakovalo.
Náš prvý muž krajiny však so skromnosťou sebe vlastnou povedal, že za vládu hovoriť nebude.
Taká odvaha, rozhodnosť a pevné odhodlanie!
A pred kamerami!
A čo sme sa teda z tlačovky premiéra, ktorá bola zvolaná na upokojenie spoločnosti po dvoch vraždách nevinných ľudí, nakoniec dozvedeli?
Že tých, ktorí dráždia a rozdeľujú spoločnosť svojimi slovami a neuváženým správaním, si nemáme radšej všímať, že nemáme radšej konkrétne menovať, aby sa nedovtípili, že práve ich sa kritika týka, že v našej demokratickej krajine máme všetci svoje miesto, že sa tu nik nemusí báť o život a máme byť k sebe dobrí. A to aj na facebooku.
Nuž, čo vám poviem.
V krajine s takýmto odvážnym premiérom je radosť žiť.
