Prvá moja reakcia, keď som uvidela fotku skupiny študentov, ktorí sa prezliekli za dôchodcov a niesli transparent Ja milujem Fica, bol smiech. Nápad hodný ocenenia. Pomyslela som si: Ak sú študenti schopní zavnímať zvláštnosť spoločenského správania , ktorá im stojí za zamyslenie sa, ak dokážu pochopiť pointu a zhodnúť sa na kolektívnom satirickom stvárnení, ešte to so Slovenskom nie je až tak zlé.
Priznám sa, mala som z ich nápadu neskutočnú radosť. Pripomenulo mi to moje študentské roky na gymnáziu, kedy sme sa pokúsili so spolužiakmi o niečo podobné. Nebolo to až tak provokatívne (boli to predsa len osemdesiatky), ale bolo to niečo, čo sa nesmelo. Výsledok bol úžasný: i napriek kritike nášho činu sa aj tým najviac stranícky naladeným učiteľom zdvihli kútiky úst. Nebola to očividná pochvala nášho správania, len malý tichý súhlas v dobe, keď sa takéto čosi nesmelo.
A viete, čo závidím dotyčným študentom gymnázia z Bilíkovej?
Atmosféru v škole a ich pocit, keď stretnú na chodbe prísne autority - svojich učiteľov, ktorí síce majú zdvihnutý ukazovák, no zároveň i zdvihnuté kútiky úst.
