Pán minister Taraba si hneď po nástupe do funkcie všimol, že príroda na Slovensku sa akosi zvrháva.
Povedzme si otvorene ... robí si doslova, čo chce.
Zatiaľčo v iných krajinách si rastie a bujnie korigovane, podľa určitých, vopred stanovených pravidiel, u nás sa to pod vplyvom a za podpory Matovičovej, Hegerovej a Ódorovej vlády celkom vymklo spod kontroly. Stromy, kríky korenia, kde chcú a ako chcú, zvieratá sa množia kam daj, tam daj, a počasie? To už nevie od rozkoše, čo robiť. Akonáhle človek prekročí prah svojho obydlia, ocitá sa v džungli, kde si nie je istý ničím, ani vlastným životom.
I keď pán Taraba spočiatku túžil po inom ministerskom kresle, a chvíľu ho bolelo, že je len náhradník za prvoplánovaného kolegu Huliaka, nakoniec sa (po zistení, že ak odmietne, nebude mať nič) s novou výzvou zmieril a vyrovnal.
A dobre urobil.
Jeho vízie, ako prírodu napraviť a upraviť k obrazu svojmu, sú naozaj nadčasové.
Po jeho prvých pekných počinoch, ktoré budú historicky považované za prelomové, predstavil minulý týždeň novelu zákona, ktorá hovorí jasnou rečou ku všetkým: od kolegov, ktorí majú základné vzdelanie, až po mudrcov s titulmi. Jej zmyslom je upraviť prírodu tak, aby sa do nej človek nebál vstúpiť. A aby sa zachránilo čo najviac ľudských životov, tak v skrátenom legislatívnom konaní.
Cieľ je jasný: spriehľadniť terén tak, aby sa v ňom nemohlo schovať žiadne zviera.
Vysekať, vyrúbať, vykosiť všetko, čo by zavadzalo výhľadu a rozhľadu človeka.
No, nie je to fantastický nápad?
Je koniec schovávačkám bezprizorných zvierat za stromy a kríky. Je koniec prekvapeniam, kedy na vás z ničoho nič vykukne spoza divoko rastúceho buka jazvec, spoza nepriehľadnej vŕby bobor. Nočné jazdy autom, už nebudú rušiť náhle výpady srniek a danielov, ktorí sa zákerne schovávajú v krovinách okolo cesty. A medvede? Tie majú po vtákoch tiež.
Naša krajina bude predvídateľná a prehľadná.
Pozn. autorky:
Ale ak by som mohla... pán minister, nezostávajte v polovici cesty.
Zvieratá sa nielenže schovávajú, oni aj ser- - - chodia na veľkú, kade tade. A čím väčšie zviera, tým väčšie hov-o zanechá. Človek ide, ide po prírode a zrazu... veď viete.
Jedna maličká novelička z vašej dielničky, pán minister, a možno sa dožijeme dňa, keď sa Slovensko zbaví srač--ek, ktoré nám tu zanechali veľké zvieratá.
