Pripravený Ľuboš Blaha klopal, avšak márna snaha.
V rozhlase ho nečakali, dvere pred ním zahatali.
_____
Jančkárová drží kľuku, šípi čosi o podfuku,
nechce Blahu vpustiť dnuka. Ľuboš, ten však stále ťuká.
_____
Otvorte mi rýchlo dvere, nebudem tu do večere.
Diskutovať s Naďom chcem, rýchlo sa s ním porácem.
_____
Redaktorka počuť nechce, čo ten Blaha stále šplechce,
posiela ho: Choď už preč, na Súmračnej blahoreč.
_____
A tak Ľuboš sklopil ucho, bolesť v srdci, v krku sucho,
šéfovi šiel žalovať, kolegom sa vyplakať.
_____
Smer škaredo poškodili, odborníka nevpustili,
Ľuboška im vyhnali, prázdne kreslo nechali.
_____
Neodpustí krivdu strana, po sudkyni zvoní hrana
rýchlo, jasne, zavčasu už aj Marte z rozhlasu.
_____
Jednej zrušia výsluhový, druhej pilier dôchodkový
a keď príde tretia, piata, každej náš Smer všetko zráta.
____
Kedy?
Keď im svorne začapkáme, do urny im svoj hlas dáme,
z popola sťa také vtáky vyletia až nad oblaky.
_____
Potom skončí novela, v ktorej prázdna fotela
urobila službu malú pre spoločnosť zaostalú.
