Satira sa definuje ako umelecké dielo, ktoré kritizuje nedostatky, chyby niekoho alebo niečoho iróniou, výsmechom a sarkazmom. S prívlastkom politická je obsah tejto definície ešte konkrétnejší a poukazuje na jasný cieľ posmechu či výsmechu - politické prostredie, politikov a ich správanie, prejavy a rozhodnutia.
Tvoriť politickú satiru nie je vždy jednoduché.
Nie je to literárny žáner, ktorý sa dá tvoriť vždy a za všetkých okolností. Ak je politické prostredie chudobné na "materiál" a atmosféra v spoločnosti je pokojne nudná, nemá satira cieľového konzumenta a u ľudí príliš neboduje. No a ak je navyše prítomná i sloboda prejavu a tlače, tak nie je o čom.
Ideálne je tvoriť satiru tam, kde sú nejaké náznaky autoritárstva a despotizmu.
Tam je totiž predpoklad, že sa niečo bude zakazovať.
A ak sa niečo zakazuje, okamžite vzniká u ľudí odpor.
Ten sa v totalitných režimoch nesmie prejavovať nejak priamo, verejne a okato, a tak u ľudí začína pracovať fantázia a oni si hľadajú cestičky, ktorými tento odpor môžu prejaviť a zdieľať s ostatnými. Slobodná spoločnosť je k takýmto prejavom hluchá a slepá a často ani nerozumie, čo tým chcel "básnik" povedať, no spoločnosť, ktorá má nad sebou cenzúru a v sebe autocenzúru, tomuto žánru rozumie a miluje ho. Najmä, ak sú v ňom skryté kódy a pointy, ktoré nie sú prvoplánové a ktoré sa musia hľadať. A tak sa každé divadelné predstavenie, príspevok v médiu, či inotaj skrytý v prejave rečníka stáva spoločenskou krížovkou, kde okrem bežného obsahu lúšti divák či čitateľ tajničku.
Priznám sa, myslela som si, že sa takýchto časov už nedožijem, ale mýlila som sa.
Je ešte len pár týždňov po voľbách a už z prvých počinov našich politických predstaviteľov sa dá tušiť, že už je to tady, už je to tady.
Zákaz prístupu niektorých médií ku zdrojom informácií, čistky a nové previerky, arogantné správanie sa premiéra, zmätok v očiach predsedu parlamentu, zmätok v hlave predsedu SNS, čarovné nápady lacných odborníkov na ministerstvách, záznam zo snemu strany, ktorý vykázal jasné historické súvislosti so stranou, kde už včera bolo lepšie ako pozajtra,... to všetko dáva nádej, že prichádza éra politickej satiry.
Zlatá éra politickej satiry.
Prajem krásny 17. november....
