Dáva rady do éteru, také, čo sú blízke Smeru:
U nás taká obyčaj, čo ti drahé - zamykaj.
____
A tak bežím zámky kúpiť, ak by niekto prišiel lúpiť,
by som mu to sťažila. Všetky som ich skúpila.
____
Doma triedim ľudí, veci, je mi drahé všetko, všetci,
zámky vešiam na chladničku, na bicykel, na mačičku.
____
Dávam ich aj na manžela, keby dáka špina chcela,
ukradnúť mi starého, môjmu srdcu drahého.
____
Jedno ma však veľmi súži, vzácni sú aj ženy, muži,
čo v krajine panujú a zákony schvaľujú.
____
Zaslúžia si zámok pevný a ľud všetok zodpovedný
mal by si ich ochrániť a zlodejom zabrániť,
by bez štipky ľudskosti šlohli vzorky vrchnosti.
____
Takmer padám od únavy, rátam zámky na tie hlavy,
je ich treba veľa, veľa... a tu zrazu... možno cela!!!
____
Keď ubudli trestné činy, ubudlo aj tých, čo viny
vo väzení pykajú a prázdne miesta vznikajú.
____
Ochránime všetkých spolu, jedným zámkom pod kontrolu
umiestnime poklady len do jednej ohrady.
____
Nech si príde zlodej krutý! Za mrežami nedotknutý
zostane náš poklad nám, vezmem kľúč a ... zamykám.
