Ako sme bez nového zákona o ochrane osobných údajov mohli doteraz žiť, nechápem. Životne dôležité termíny, ustanovenia a na naše platy primerané pokuty vo výške 20 mil. eur za nedodržanie nariadenia nám konečne prinášajú do duší pokoj, mier a istotu, že naše osobné údaje budú v bezpečí pod kontrolou zodpovedných a poverených osôb. Tí budú dňom a nocou bdieť nielen nad našimi adresami alebo rodnými číslami, ale i odtlačkami prstov, biometrickými snímkami sietnice oka, vzdialenosťou jednotlivých orgánov na tvári a dokonca i nad vlastnosťami, podľa ktorých je nás možné identifikovať, ako napr. spôsob, akým udierame do klávesnice alebo osobitný štýl chôdze.
Nuž, budú to mať zodpovedné osoby ťažké.
Mimochodom, zodpovednou osobou nemôže byť bárskto. Napr. taký riaditeľ, živnostník alebo majiteľ (konateľ) firmy to byť nemôže i keď je zodpovedný za prvý i posledný špendlík vo svojej firme. I vtedy, keď je vo firme chudák živnostník sám (má napr. internetový obchod), musí si niekoho zodpovedného nájsť, oboznámiť ho so všetkými zákutiami firmy, poveriť ho zodpovednosťou a zaplatiť ho, aby mu dával pozor na to, za čo je zodpovedný. Sám šéf je potom zodpovedný i za zodpovednosťou povereného človeka, či zodpovedne kontroluje všetko, za čo je šéf zodpovedný.
Že tomu nerozumiete?
Že vám to pripadá na hlavu postavené?
I mne.
Preto som na seminári neváhala, zdvihla som ruku a spýtala som sa, či je možno z tohto bludného kruhu v nejakom prípade vystúpiť.
Odpoveď?
Vraj si mám počkať na novelu zákona a tej sa dočkám, keď budeme všetci svorne dostatočne protestovať a nahlas kričať.
Kričme, Slováci, kričme.
