Vnímanie času nie je vrodenou záležitosťou. Je to niečo, čomu sa musíme učiť.
Tak, ako sa dieťa učí poznávať priestor (čo je pre neho celkom jednoduché a zábavné vďaka schopnosti pohybu a zmyslov), tak sa postupne učí poznávať i čas. A to už tak jednoduché nie je. Vnímať a prežívať čas nás učí naša kultúra, naše spoločenstvo, ktoré si počas vekov a generačných výmen vytváralo a neustále vytvára rôzne zvyky a rituály upozorňujúce na zmeny, predely, kapitoly života každého z nás.
Niektoré z rituálov sú veľkými slávnosťami (veselými i smutnými), ktoré sú výraznými predelmi času a upozorňujú nás, že sa niečo končí a niečo nové sa začína. Patrí sem svadba, narodenie dieťaťa, promócie ale napríklad i rozvod alebo pohreb.
Niektoré z rituálov sú drobné udalosti, obyčajné úkony všedných dní, ktorých dodržiavanie síce nie je povinné, ale ich opakovanie v určitom čase nám prináša potrebný pokoj a pocit, že všetko je tak, ako má byť. Ranné budenie určitým spôsobom, čistenie zubov, obed vo vymedzenom čase a i pravidelné čítanie rozprávok na dobrú noc sú malými kotvami, ktoré najmä dieťaťu veľmi jednoducho členia deň na čas povinností, čas oddychu a čas spánku. Tieto pevné body ho upozorňujú, že nastáva zmena, pomáhajú mu predvídať a vyrovnávať sa s tým, čo bude nasledovať ďalej alebo naopak, vzbudzujú v ňom radosť z očakávania. Sled týchto malých i veľkých rituálov (a tie môžu byť v každej kultúre, v každej rodine iné), učí deti nielen chápať zákonitosti času a postupne si svoj čas zadeľovať a hospodáriť s ním (počas dňa, týždňa, mesiaca, roka,...), ale dáva každému človeku akýsi rád, potrebný pre jeho spokojný život .
O pár dní sa začína nový školský rok.
V kalendári len číslo, ale v živote dieťaťa zmena, postup a ďalší z nových začiatkov. Ak chceme, aby dieťa novú etapu svojho života zvládalo a prežívalo pokojne, vytvorme mu rituály, vytvorme mu rád, o ktorý sa bude môcť oprieť a ktorý mu bude prinášať stabilitu a istotu. A ak sa nám ho podarí vytvoriť, trvajme na ňom. Dodržiavajme ho my a vyžadujme jeho dodržiavanie i na dieťati. Nebuďme ľahostajní a pohodlní. Neustupujme nátlakom, náladám a rozmarom dieťaťa, ktoré sa nás bude snažiť obmäkčiť a narušiť a niekedy i celkom zrušiť tieto rituály.
Ak totiž rituály v živote človeka chýbajú, jedinec sa stráca. Je dezorientovaný a zmätený, čo sa odráža na jeho vnútornom prežívaní i vonkajšom správaní. Čas sa stáva pre človeka ničotou, čo mu na jednej strane a hlavne spočiatku dáva pocit veľkej slobody a nezávislosti, ale na strane druhej ho práve tento stav postupne ničí. Čas práce, čas oddychu a čas spánku sa mu nekontrolovane prelínajú, jeden alebo dva z týchto úsekov často prevažujú, čo sa prejavuje v psychických poruchách a dokonca i v závislostiach. Skúsme sa zamyslieť nad tým, ako sa osobne cítime v prípade, že nám dlhodobo pracovný čas výrazne kráti čas na oddych a spánok. Skúsme nahliadnuť do života človeka, ktorý sa len zabáva a spí.
Učme teda naše deti chápať a zvládať čas, ktorý majú k dispozícii. Vytvárajme deťom malé i veľké rituály, pretože každý z nich má svoj význam a svoju hodnotu.
