A že sa snažia, bohatieri, nie je pochýb.
Na vlastných chrbticiach, dušiach a svedomiach nám ukazujú, že morálka je len akési slovo, ktoré sa skladá z pochybných základov ako mor alebo orál, čo už v podstate samé o sebe predurčuje jej podstatu a že sa ňou nie je potrebné nijak zvlášť zapodievať.
Musí to tak byť, inak si totiž neviem po všetkých tých kauzách, prešľapoch a prepojeniach vysvetliť výsledky posledných prieskumov preferencií strán.
Našim politickým špičkám sa spoločnými silami podarilo rozbiť nás a doviesť tam, kde potrebovali. Do chaosu, do priestoru bez jasných pravidiel a hodnôt, kde vyhráva ten, kto má potrebný mandát, silnejší hlas a vplyvných priateľov na správnych miestach.
Bolo to v podstate celkom jednoduché a netrvalo to ani tak dlho, ako pôvodne predpokladali.
Stačilo spochybniť ústavu, degradovať sudcov, vysvetliť po svojom práva, sľúbiť istoty (?!) a presvedčiť dostatočný počet voličov, že práve ONI sú big bang a pre náš národ to jediné, pravé a orechové. Aby nedošlo k nedorozumeniam a nepríjemným prekvapeniam, ošetrili si i ten zvyšok. Tých, ktorých nepresvedčili a neobrátili na svoju pravdu, majú v hľadáčiku a pozorne ich sledujú. Ak nevystrkujú rožky, háveď tolerujú, ak je však potrebné, začnú paľbu. Používajú kamene. Niektorí sa uspokoja hodením jedného, iní hádžu dvomi.
Podľa posledných prieskumov rôznych agentúr sme však ako národ pravdepodobne vďačným materiálom na spracovávanie. Už dnes sú mnohí z nás pripravení ako zrelé hrušky padnúť do lona našich politických sadárov a tam vyčkať na ďalšie spracovanie. Či už pôjdeme na výstavu, alebo do kvasu, rozhodnú samotní mičurini.
