I dve mladé ženy, ktoré išli centrom Bratislavy z kultúrnej akcie, mali takúto skúsenosť. A ako to dopadlo? No, bez toho, aby sa mužov, ktorí sa takto spontánne prejavili, spýtali, či sa náhodou nejedná o kompliment, bežali na políciu a hneď sa sťažovali.
Ešteže skúsení, duchom prítomní policajti tušili, čo sa za týmto incidentom môže skrývať a spýtali sa, čo mali dievčatá oblečené a či si náhodou nimi prezentovaný útok nemohli pomýliť s prejavom sympatií. Už z otázok policajtov je zrejmé, koľko hodín psychologických výcvikov museli absolvovať, keď takto jemne a citlivo na dievčatá reagovali.
A my sa ženy hlboko zamyslime: naozaj nás na toto musia upozorňovať až policajti? Naozaj nám musia naznačiť až muži zákona, že keď máme oblečenú sukňu, tak sme v nebezpečenstve? Možno by naozaj stačilo sa trochu priobliecť, kabátik ku krku zapnúť. Možno by naozaj stačilo sa dotyčného chudáka chlapa len slušne spýtať: Prosím vás, je vaša ruka v mojom rozkroku už pokusom o znásilnenie, alebo mi chcete len naznačiť, že sa vám páčim?
To je totiž celkom niečo iného.
Niektorí muži sú hanbliví, nevedia sa cudzej ženy na rovinu spýtať, či na rande ju pozvať. Slová sú pre nich silnou prekážkou v nadväzovaní vzťahov, a preto využívajú to, čo im príroda nadelila už v r. 123, kedy ešte behali okolo jaskyne a sedlali mamutov: gestá a mimiku. Je to pre nich zrozumiteľnejšie a ľahšie vyjadrenie emócií, ako hľadať zložité jazykové synonymá. Oni za takéto prejavy v podstate nemôžu. Vyhráva príroda a my ženy by sme to mali akceptovať a byť v podstate happy, že sa ich náklonnosť dostala práve nám.
A čo teda s cudzou mužskou rukou v našom rozkroku?
Ak sa nejedná o pokus o znásilnenie, nechajte ju tam. Je to vraj len malý prirodzený prejav mužskej náklonnosti a sympatií k nám.
Zdroj:
https://domov.sme.sk/c/22695874/dobre-rano-policajti-zlahcuju-sexualne-trestne-ciny-podcast.html
