ale i v jeho vonkajšom správaní sa a v reakciách na rôzne podnety (pohybový prejav, gestá, mimika atď.).
Základná typológia podľa týchto vlastností je stará už viac ako 2000 rokov a jej autorom je známy grécky filozof Hippokrates. Práve on prvý krát použil označenie jednotlivých typov temperamentu: cholerik, flegmatik, melancholik a sangvinik.
Tieto dynamické vlastnosti sú jednou z príčin, prečo sa v správaní a v prežívaní jeden od druhého tak líšime. Je veľmi zaujímavé a poučné sledovať ľudí v skupine, kde sa temperament každého z nás často prejaví v tých najrozmanitejších podobách a v rôznych stupňoch vyhranenosti.
Osobne mám možnosť a jedinečnú príležitosť pozorovať tento jav v mojej každodennej práci s deťmi, no najväčšiu skúsenosť mi prináša detský parlament.
Panenská, ešte neokresaná podoba temperamentu jednotlivých malých poslancov ich už v tomto veku rozdeľuje na priebojných, na výkon zameraných vodcov – cholerikov, bez ktorých by nebolo možné napĺňať poslanie parlamentu a posúvať ho dopredu, na zabávačov – sangvinikov, ktorí toto združenie navštevujú najmä za účelom prezentovania a odovzdávania emócií a bez ktorých by boli stretnutia detí len „suchým“ zasadaním, na pokojných a upokojujúcich flegmatikov, ktorí zachraňujú fungovanie parlamentu od konfliktov a rozpadu, a na analyticky mysliacich a rozvážnych melancholikov, ktorí sa snažia o serióznosť tohto podniku.
Je zábavné porovnávať tento parlament „v malom“ s parlamentom „veľkým“.
I tam sú totiž zastúpené 4 typy temperamentu. Sedia tam cholerici, ktorí využívajú svoju najsilnejšiu zbraň - komunikačné zručnosti a organizačný talent. Vidieť je tam i flegmatikov, ktorí sa snažia odľahčovať situáciu a zmierňovať napätie. Rožky vystrkujú i sangvinici, ktorých je vidieť a počuť najviac a ktorí často robia z parlamentu šou. A až keď sa dobre sústredíte, objavíte tam i melancholikov. Tých je na obrazovkách vidieť a počuť najmenej, pretože oni nepotrebujú kričať a vystrkovať sa pred kamerami. Ich prezentuje dôsledne odvedená práca.
Je zaujímavé, že vlastnosti, pre ktoré našich zástupcov do parlamentu volíme, sú zároveň vlastnosťami, pre ktoré ich neskôr odsudzujeme. Ako príklad uvediem dva z týchto typov.
Ak si za svojho zástupcu zvolíme napr. cholerika preto, že nás presvedčil svojim rečníckym umením a pre jeho ráznosť, rozhodnosť a zameranie na výkon, nemôžeme očakávať, že so vstupom do funkcie bude do popredia klásť človeka a vzťahy. Vždy to bude vodca, ktorý sa riadi heslom: účel svätí prostriedky. Nemôžeme sa čudovať, že bez mihnutia oka obetuje ľudí vždy, keď mu budú stáť v ceste za vytýčeným cieľom.
Že by to tak nemalo byť?
Ale veď preto sme si ho zvolili. Aby dostál tomu, čo na predvolebných mítingoch sľúbil. A on to robí. Je výkonový. Vzťahy sú jeho slabou stránkou. Ak by nebolo takýchto ľudí – vodcov, lídrov, naša spoločnosť by ešte možno stále žila v jaskyni a používala kamenné nástroje. To sú totiž ľudia, ktorí posúvajú svet dopredu. I za cenu obetí.
Ak sme si za svojho zástupcu do parlamentu zvolili flegmatika (ktorý je mimochodom úplným opakom cholerika) pre jeho ľudskosť a sociálne cítenie, nemôžeme čakať, že sa za svoje ciele bude biť hlava-nehlava. Vždy u neho na prvom mieste bude stáť človek a ak by mal ublížiť, radšej sa stiahne a uberie zo svojich nárokov. Cieľ je pre neho druhoradý.
Že by to tak nemalo byť?
Ale veď preto sme si ho zvolili. Aby bol obrancom a zástancom ľudí. A on to robí. Je vzťahový a jeho slabou stránkou je výkon. Ak by nebolo takýchto ľudí, pravdepodobne by sa už ľudstvo dávno vyvraždilo. Flegmatici sú totiž akousi záchrannou brzdou, ktorá nás chráni, upokojuje a prináša pocit istoty a bezpečia.
Príroda to zariadila veľmi múdro. Ako inde v spoločnosti i v parlamente to funguje tak, aby v skupine boli zastúpené všetky 4 typy temperamentu. Aby nás mal kto viesť, aby nás mal kto chrániť, aby tu bol niekto cez zábavu a aby niekto objavoval a udržiaval poriadok.
Preto potrebujeme i Ficov, i Bugárov, i Matovičov, i Žitňanské.
Preto je svet tak krásny a tak rozmanitý.
