K činnostiam, ktoré s deťmi veľmi rada absolvujem, patrí bezpochyby spievanie. Deti už dnes málo spievajú, takže nie vždy sa moje úsilie stretne s pozitívnym ohlasom, no letné tábory sú na takúto činnosť ako stvorené, a tak sa do každého tábora snažím nejaké to spievanie prepašovať. Prvotné reakcie detí sú takmer vždy veľmi zdržanlivé, pretože spievať nahlas a dokonca všetci spolu sa dnes príliš nenosí, no ak deťom ponúknem overenú klasiku a pridám gitaru, stopercentne to zaberá.
Nedávno som si vypočula prednášku známej českej liečiteľky pani Moučkovej, ktorá vehementne odporúča spev ako prevenciu proti ťažkým chorobám, a tak som jej myšlienku, že ak si človek zaspieva 10 pesničiek denne, neochorie rakovinou, predostrela deťom.
„To je blbosť“, krútili deti hlavami. „To ako by bolo možné?“
A tak som, i napriek tomu, že presvedčenia pani Moučkovej nie sú overenou preventívnou metódou, deti zasvätila do tajov zázračného účinku spievania. A čo to boli za tajomstvá?
Napr. to, že bez prvého hlbokého nádychu nič nezaspievame, alebo to, že sa pri spievaní nedá ani sa s niekým povadiť, ani sa jedovať. Spievanie nám umožňuje narušiť plytkosť nášho dýchania a na pár minút nemyslieť na problémy a stres, ktoré patria k hlavným príčinám našich chorôb. Deti počúvali a zároveň testovali to, o čom som im hovorila. Skúšali spievať bez nádychu i vadiť sa počas spievania. Nič svetoborného, ale pár minút sa smiali ostošesť. A potom ...
Deti spievali počas celého tábora. Vnútri, vonku, s gitarou i bez.
A keď som náhodou zabudla, deti sa ozvali samé:
„Dnes sme ešte nemali žiadnu protirakovinovú!“
