Je nás 6, do auta sa nepomestíme, a tak sme sa rozhodli vypočuť hlas reklamy o pohodlí a bezpečnosti cestovania po koľajniciach a pre náš účel využiť služby slovenských železníc. Zakázal som manželke prípravy akéhokoľvek proviantu a s prísľubom, že si konečne dovolíme cestovať ako páni, som do peňaženky vložil takú hotovosť, aby sme mohli počas cesty navštíviť i jedálenský voz. Reku, nech to stojí, čo to stojí.
Neviem prečo, ale deti sa do jedálenského vozňa tak tešili, že sme sa poriadne vo vlaku ešte ani nezložili a už stáli pri dverách, že sú hladné a smädné. Nuž, sľub je sľub, povedal som si a s celou rodinou sme sa presunuli tam, kde sme ešte nikdy neboli: do jedálenského vozňa.
Už pri dverách nás vítal čašník, zrátal nás a spýtal sa, či sme z jednej rodiny. Po mojej odpovedi, že áno, nám povedal, že máme šťastie, lebo jedálenský voz sa riadi podľa pokynov pre reštaurácie, podľa opatrení COVID AUTOMATU sme teraz v okrese II. stupňa ostražitosti a tie nám dovolia sedieť pri jednom stole len vtedy, ak sme z jednej domácnosti. Rozhliadol som sa po voze a naozaj. Pri dva metre od seba vzdialených stoloch sedeli ľudia po jednom či dvoch a kričali na seba od stola k stolu, niekedy až cez pol vozňa. Srdcervúco pôsobil najmä pohľad na zaľúbený pár, ktorý pravdepodobne nežil v spoločnej domácnosti, pretože si pripíjali každý od iného stola.
Pohodlne sme sa usadili a začali sme si vyberať jedlo a pitie. Zrazu celkom pokojnú atmosféru prerušil nepríjemný hvizd píšťalky a čašník zahlásil, že práve sme prešli do okresu s II. stupňom varovania a že žiada všetkých, aby podľa opatrení COVID AUTOMATU konzumáciu pokrmov a nápojov vykonávali výlučne po sediačky. Trochu ma tento pokyn prekvapil, no naplno som ho pochopil, až keď prišiel čašník k mojej žene, ukazoval jej dokument zo stránky korona.gov.sk a požadoval, aby nášho trojmesačného syna posadila, lebo len tak je možné zabezpečiť kontrolovaný rozostup osôb. Nuž, ťažko preťažko sme čašníkovi vysvetľovali, že náš Maťko ešte sedieť nevie. Čašník sa ospravedlňoval, že jeho handicap chápe, ale že musí trvať na svojom, lebo by prišiel o prémie. Až po niekoľkých márnych pokusoch Maťka posadiť a po telefonickej konzultácii s nariadeným, zvolil, že Maťko môže ležať, ale s tým, že ak by náhodou prišla kontrola, máme ho schovať.
To už nám začali nosiť pitie a jedlo.
Chceli sme zo slušnosti s jedlom počkať, až nám ho donesú všetkým, no čašník nás upozornil, aby sme rýchlo jedli, lebo vlak sa blíži k okresu s III. stupňom varovania a v tomto území je zakázaná konzumácia pokrmov a nápojov v interiérových častiach. Čo nestihneme dojesť, nám budú musieť zabaliť.
Nuž, čo vám poviem, nestihli sme.
So známym zvukom píšťalky a ohlásením, že sme práve vošli do okresu v III. stupni varovania, nám začali ďalšie dve čašníčky v respirátoroch a v rukaviciach vytrhávať nedojedené jedlo od úst a rýchlo ho balili do plastových nádob. Chcel som si v rýchlosti napchať zvyšok rezňa do úst, no čašníčkine skúsené prsty boli rýchlejšie a rezeň mi vytrhla i s protézou, ktorá skončila i so zvyškom zemiakov a kompótu v umelohmotnom obale. Viaceré deti plakali, keď bránili svoje hranolky, starší pán pri vedľajšom stole si nechcel nechať zobrať sviečkovú. Snažil sa ju z taniera vypiť na ex, čo nedopadlo dobre, pretože zvyšok knedle sa mu zasekol v hrdle a úbožiak sa začal dusiť. Poznali sme to len podľa zvukov, ktoré vydával, lebo tvár mal zakrytú respirátorom, ktoré nám v rýchlosti čašníčky nasádzali. To už nás personál vyvádzal z jedálne na chodbičku so slovami, že o pol hodiny sa vlak dostane do zeleného okresu a môžeme sa sem pokojne vrátiť.
Nevyužili sme to.
Vrátili sme sa na naše miesta.
Ja som si v zemiakoch pohľadal zuby, deti dojedli z plastový nádob hranolky, Maťka sme vytiahli z príručnej batožiny a už v pokoji sme docestovali do Tatier.
Nuž, i takto to môže dopadnúť, ak sa opatrenia vymknú z rúk.
Zdroj:
https://korona.gov.sk/prevadzky-sluzby-a-hromadne-podujatia/