Priznám sa, že pri prvom pohľade do listov som ani len netušila, čo vôbec čítam, pretože okrem oslovenia Milý Ježiško, pyžama s Mimoňom a obalu na gitaru som textu takmer vôbec nerozumela. V listoch prevažovali slová ako pusheen, segway alebo pennyboard. Ak som sa chcela s deťmi tešiť, hanba nehanba, musela som ich požiadať o preklad. No a deti ma učili. Dnes už viem, že pusheen je veľmi čudný (a drahý) plyšák, ktorý len pri veľmi bujnej fantázii vzdialene pripomína mačku, segway je dvojkolka a pennyboard je zmenšenia toho, čo moje deti na prelome tisícročia označovali skateboardom.
Ak teda nemôžete rozlúštiť list Ježiškovi, nezúfajte. Nemusí sa hneď jednať o závažnú očnú chorobu, ani o to, že ste omylom dostali do rúk list dieťaťa z inej kultúry. Pozrite sa do občianskeho preukazu a keď zistíte, že sa rok vášho narodenia začína číslom menším ako 197, vedzte, že je to celkom prirodzený jav a že pravdepodobne nastala doba, kedy by ste s pokorou mali prijať označenie staršia generácia. A to i napriek tomu, že na to vôbec nevyzeráme.
P.S.
Až teraz si uvedomujem, v akom pomykove musela byť moja babička, keď z mojich úst počula také želania ako magnetofonová kazeta, merkur, mončičák alebo číny.
