Kajúcnikov na mrte.
Ich rady sa rozrastajú a hustnú. Ale nie v kostoloch, či v intimite domova pod svätým obrázkom a pod dozorom najvyššieho. Ani nie z vlastného presvedčenia a v nádeji, že sa im uľaví na duši. Rozhrešenie hľadajú na prokuratúre a súdoch, a to v podstate len vtedy, ak pre nich príde NAKA. Zrazu ľutujú všetkého, čoho sa dopustili i nedopustili, hriechov, ktoré napáchali, alebo by v budúcnosti mohli spáchať, vyspovedajú sa pred prokurátorom a sudcom a v skľúčenosti ducha urobia pokánie: nabonzujú všetkých, ktorí im v týchto odporných skutkoch pomáhali a sľúbia, že už nikdy viac. Ich obrátenie je motivované jediným: dostať čo najmenší trest. Ak sa im to oplatí, kajajú sa o dušu.
Je možné, ako v posledných týždňoch hovorí takmer v každom svojom vystúpení právnicky podkutý expremiér Fico, že toto všetko už nie je s kostolným poriadkom? Čo ak sú kajúcnici nečestní a bonzujú len tak, mírnyx-dýrnyx. Ako sa majú cítiť tí poctiví z partie, ktorí ešte zostali na slobode? Je možné spoliehať sa na charakter týchto ľudí a veriť, že ich meno nespomenú? Použijem slová pána Fica: Je to strašné.
Je, pán Fico. V tom sme zajedno. Ale nepomôžeme si. Všetci na Slovensku musíme čakať a dúfať, že nám NAKA na dvere nezaklope. Tak buďte trpezlivý ako my a nerobte paniku.
A mimochodom...
... počuli ste už najnovší hit skupiny Heľenine oči, ktorý sa dnes objavil na internete? Je úžasný.
