Tragédia na Zámockej, ktorá stála život trojicu mladých ľudí, zarezonovala celým Slovenskom. Dvoch chlapcov, ktorí vraj boli na nesprávnom mieste, zastrelil tretí a ten potom spáchal samovraždu. Prípad je, zdá sa, uzavretý. Vinník sa potrestal sám a nám nezostáva nič iné, len to prijať a rešpektovať.
Rodiny a priatelia mŕtvych chlapcov sa budú musieť vyrovnať so smútkom nad stratou, médiá napíšu o reakciách našich politických špičiek, zo strany kompetentných padne zopár sľubov na upokojenie verejnej mienky a o pár dní tieto smutné a nepekné myšlienky vytesníme a život sa vráti do vyšliapaných koľají.
Až do chvíle, kým sa neobjaví ďalší Juraj.
Alebo Peter?
Alebo Romana?
Juraja odsúdilo celé Slovensko. Zabíjal z nenávisti a odsúdenie si zaslúži.
Ale položme si otázku: Ako sa deväťnásťročný chlapec dopracuje k toľkej nenávisti, že ide niekoho zabiť? Zažil vo svojom krátkom živote toľko krutostí a zlého, že nenávisť bola jediným možným dôsledkom?
Deti odmalička hľadajú niekoho, kto by im mohol byť vzorom a väčšinou sú to na prvom mieste rodičia. Dieťa nedokáže posúdiť, či slová, ktoré počuje od otca či mamy sú dobrom alebo zlom. Prijíma ich myšlienky bez kritického odsudzovania a na ich základe si tvorí svoje vlastné názory a postoje, ktoré prezentuje ďalej. A potom už záleží len na tom, či a kto bude tieto základy korigovať, zjemňovať alebo posilňovať.
Roky sa venujem ľudskému temperamentu a viem, že práve u detí v tejto oblasti rozhoduje z veľkej časti ich temperament.
Juraja som nepoznala, ale z toho, čo o ňom čítam, je pravdepodobné, že bol melancholikom so silnou väzbou na otca a s hlbokým záujmom sa mu v jeho názoroch vyrovnať. Ba, možno ho i predčiť. Preto, keď už bol trochu pri rozume, hľadal a počúval nové autority, ktoré nezostávali len pri slovách (ako jeho otec), ale boli mužmi činu.
Ak melancholika niečo zaujme (oblasť, téma, činnosť,...), je schopný si to naštudovať do takej hĺbky, do akej sa ostatné typy nedokážu nikdy dostať. Preto sú práve medzi melancholikmi špičkoví umelci, vedci a odborníci, ktorí svojim myšlienkam absolútne veria a práci obetujú život.
A toto sa stalo i malému Jurajovi.
Až na to, že ho nezaujali husle či chémia, ale nenávisť jeho otca, ktorej uveril a stala sa jeho životným krédom.
Za mojej praxe som sa stretla s množstvom malých a mladých melancholikov. A čo som zistila?
Ich danosti, nastavenie a viera v ideálny svet sú predurčené prinášať spoločnosti buď bohatstvo alebo deštrukciu nevídaných rozmerov. Záleží len na oblasti a ním vybranej autorite, ktorá ju prezentuje.
Pozn. autorky:
Plač, emócie a slová o zlyhávaní nás všetkých z úst pani Bittó Cigánikovej v jednej z dnešných politických relácií nie sú v tomto prípade na smiech, ale na zamyslenie. Prípad dvojnásobnej vraždy na Zámockej, totiž nie je zlyhanie Juraja. Ten len niečomu uveril a svoju vieru doviedol do zvrátenej dokonalosti.
