Priznám sa, ťažko znášam, keď pedagóg pred dieťaťom zhodí autoritu rodičov. V akomkoľvek prípade. A je jedno, či je to v súkromí, alebo na verejnosti. Môže si myslieť čokoľvek, môže mať na rodičov ťažké srdce, môže sa o tom s rodičom porozprávať, môže v prípade podozrenia oznámiť istú skutočnosť na patričných inštanciách, ale pred dieťaťom sa o jeho rodičoch vyjadrovať kriticky, s posmeškom, či opovrhnutím nesmie!!!
Priznajme si, v dnešnej spoločnosti, keď je sloboda všetkého, nemôžeme očakávať, že všetky deti budú vychovávané rovnakým spôsobom. Čo uprednostňuje jeden, zavrhuje druhý. Čo jeden považuje za podstatu rodičovstva, druhý o tom možno nikdy ani nechyroval. Biomatky, nevýchova, rôzne vierovyznania atď. sú len zlomkom toho, s čím sa v rodinách malé deti stretávajú a čo sa celkom odlišuje od chápania života v iných rodinách. I od chápania mnohých pani učiteliek. Malé deti to však neriešia. Mamina to takto povedala a takto to má byť. Ak nežije dieťa vo vákuu, samo sa postupne dostáva do situácií, v ktorých porovnáva svoje správanie so správaním sa iných detí a je nútené sa po svojom s týmto vysporiadať. Opýta sa, vyskúša, trvá na svojom, možno prechádza na druhú stranu barikády. Ak však napadneme my zvonka správanie sa dieťaťa, ktoré robí len to, na čo je z domu zvyknuté, čo po ňom rodičia chcú, privádzame ho do nepríjemného diskomfortu a navyše ho staviame do situácie, keď má potrebu seba a svojich rodičov brániť. Celkom normálna reakcia dieťaťa je potom často zo strany pedagógov zamieňaná za drzosť a neposlušnosť, za ktorú je kritizované, trestané, vylučované z kolektívu, zosmiešňované.
Je veľa názorov na výchovu detí a nie všetci pedagógovia sa stotožňujeme so všetkými. Jedno by nám malo byť však jasné. Máme na tomto svete množstvo rôznych poslaní, no v žiadnom prípade tu nie sme od toho, aby sme narúšali vzťah dieťa – rodič.
PS.
Hore menovaný chlapec odmietol balíček nie z rozmaru, ale pretože má zo zdravotných dôvodov prísnu diétu. Smutné je, že pani učiteľka o tom vedela.
