Bývam v obmedzenom priestore, v jednoizbovom byte a pripraviť sa na niekoľko týždňové prežitie bez prísunu nových zdrojov nie je vôbec jednoduché. Dôležité je najmä strategické rozmiestnenie nábytku a zariadenia tak, aby sa tu pomestilo čo najviac zásob. Vďaka socialistickému nábytkárskemu podniku, ktorý sa špecializovali na sektor od zeme až po plafón mám však tento problém vyriešený a pretože som využil i stenu, kde je okno, nemusím sa o úložný priestor báť.
Významným rozhodnutím je zostaviť si nákupný plán. Nielen tovarový, ale i časový. Ľudia sú totiž blázni a ak sa neponáhľate, je možné, že vám pri prázdnych regáloch v obchode zostanú len prázdne miesta pre otĺkanie si hlavy a oči pre plač.
Na prvom mieste sú v každom prípade trvanlivé potraviny.
Ja sa môžem pochváliť, že som to vychytal a už dnes mám vo svojom pravom sektore asi 10 kíl špagiet, 10 kíl fliačkov, 100 litrov trvanlivého mlieka, 50 kíl múky, cukru a soli. Do rohu som napchal 5 kilo čokolády a kakaa. Na energiu. Celý ľavý sektor zaplnili barely s pitnou vodou.
Sektor pri vchodových dverách mám rozdelený na dve časti. Prvá z nich je určená pre Pury, Persily, Silany a Lenory, druhá je priestorom pre ocot, Sanitoly, Savo, tlakové a iné obväzy, leukoplasty, Paraleny a Brufény. Na toaleťák som priestor v sektore nepotreboval. Spím na ňom. Vystlal som ním podlahu od rohu do rohu a pretože som kúpil trojvrstvový, ktorý je dostatočne mäkký, dá sa na ňom pohodlne spať.
Nezabudol som ani na náhradné zdroje energie. Malá vodná elektráreň a zásoba diód v sektore pri okne by mi mali stačiť, ale i tak som sa poistil tisíckou sviečok. Ako sa hovorí: istota je guľomet a svetla nikdy nie je dosť.
Teraz chvíľu oddychujem. Sedím na toaletnom papieri a dojedám zvyšky keksov, ktoré mi zostali ešte zo zásob z novembra 1989. Sú trochu tvrdšie, ale stále sú dobré.
Naberám energiu, ktorú budem onedlho potrebovať.
Dnes majú totiž do potravín doviezť ryžu, ktorá bola už týždeň vykúpená. Viem si predstaviť tie rady pri pokladni...
Veď hovorím, ľudia sú blázni.
