Predseda parlamentu Danko sa posťažoval, že sa vo vláde medzi cudzími necíti komfortne, pretože ho neinformujú, čo sa deje a on potom nevie, ktorá bije. Pani ministerka Matečná sa po konfrontácii s farmármi priznala, že toto stretnutie síce malo svoje čaro, no schôdzky tohto typu už pravdepodobne nebude v budúcnosti vyhľadávať, pretože je predsa len lepšie riešiť veci niekde inde a s niekým iným. Znovuzrodený pán Fico povedal niečo v tom zmysle, že síce akceptuje výkriky niekoľkých partií aktivistov na ulici, no jeho milión hlasov je milión hlasov, takže, nie je o čom.
A zo svojho pohľadu na post, ktorý zastávajú, majú pravdu. Nie je nad to, mať všetko pod kontrolou a mať na svoju prácu pokoj. Pekne za zamknutými dverami niekde v centrále alebo v Papierničke, hlavne niekde medzi svojimi, ktorí podporia, zatlieskajú, pozvú na obed so šejkom. Krv nie je voda a ak sa jedná o krv stranícku, platí to dvojnásobne. Načo chodiť do jamy levovej? Načo sa pýtať na názor nesvojprávnych medveďov? Kritika ruší, protesty zdržujú. Ak už kontakt s cudzími, tak maximálne prostredníctvom televíznych obrazoviek a sám. Ak otázky, tak vopred poslať a ja si vyberiem, na čo budem odpovedať. Ak už mám ísť, nedajboh, von, tak tam, kde je to pod kontrolou a réžiou našich. Ak to nechá človek na náhodu, zbytočne sa potom rozčuľuje nad výplodmi mediálno-opozičného šialenstva, ktoré neuzná, nepochváli, len útočí hlava nehlava.
A čo pohľad nás, bežnej nestraníckej populácie?
Predsedovia vlády, ministri, tajomníci a všetci ostatní, ktorým sme zverili do správy náš štát, na začiatku svojej vládnej cesty sľúbili, že budú svoje povinnosti plniť v záujme občanov. Nie svojich, ale všetkých občanov. Nik netuší, prečo si privilégium spravovať našu krajinu pomýlili s certifikátom nadľudí s právom na vysoký plat, luxusné bývanie, autá, ochranku a výnimky zo zákona. Smutné je, že sme uverili, že na toto všetko majú naši najvyšší úradníci právo. Smutné je, že sme uverili, že takto vyzerá parlamentná demokracia.
