Najmä deti sú veľmi vnímavé a i keď sa nám zdá, že vzhľadom na svoj vek vôbec neregistrujú, čo sa dnes v našej spoločnosti deje, sú ako špongia a nasávajú všetko, čo sa dá – slová, skutky i atmosféru.
Overila som si to i na poslednom stretnutí detského parlamentu, kde sme v rámci tréningu komunikačných zručností otvorili tému, ktorá už niekoľko dní rezonuje celým Slovenskom: smrť novinára. To, že deti citlivo vnímajú vážnosť situácie, bolo možné vyčítať už z atmosféry, ktorá na stretnutí zavládla. Deti stíchli, zvážneli a diskutovali. Najskôr veľmi opatrne, pretože, ako tvrdila väčšina z nich, „o tom nič nevedia“. No postupne sa otvárali a ich slová potvrdzovali, že o tom vedia viac, ako si možno pripúšťajú. Hovorili o tom, čo počúvajú z úst rodičov, starých rodičov a učiteľov a bolo zaujímavé sledovať, ako medzi sebou 11 – 15 ročné deti rozoberajú reakcie svojich blízkych a čo z toho vyvodzujú. Bolo zaujímavé sledovať, ako deti argumentujú, polemizujú a kritizujú druhých. Ako sa bránia i ako útočia. Ako si utvárajú názor a možno i zárodok postoja. A to všetko len na základe toho, čo počuli od blízkych ľudí. Od tých, ktorí sa nezaujímajú, od tých, ktorí sú z tohto činu zhrození, od tých, ktorí smútia i nadávajú i od tých, ktorí tvrdia, že nič nemôžeme robiť, pretože všetko je v rukách Božích.
