Počúva sa od rána do večera. Naživo, z nahrávok, dokonca to skúšal z ozveny, porovnáva svoj hlas s inými hlasmi, ale očakávaná istota furt neprichádza.
Chvíľu sa aj zdá, že by to mohol byť on a zrazu ... zasa nič.
Keby si aspoň pamätal, že mu Kočner nadával do ch...jov a k...tov, ale kto si to má po toľkom čase pamätať. Veď odvtedy mal toľko iných hovorov a možno i s podobným obsahom. Jeho obhajkyňa tvrdí, že by to pokojne mohol byť i kompilát jeho rôznych medializovaných výrokov, a tak je pán Trnka už tak zmätený, že ani nevie, čí je.
Z jeho samoanalýzy vlastného hlasu po konzultácii s obhajkyňou vyplynulo po polroku jediné: Jeho hlas je všedný.
A to je potom ťažké.
Ani žiadny prízvuk, ani žiadna neposedná sykavka. Prosto – všednosť nad všednosť. A to je pre zákerného kompilanta ideálny materiál a lahôdka. Ten sadne, skompiluje a bez škrupule očierni slušného človeka. Taký pán Fico by mohol rozprávať. Ani ten sa v jednej z nahrávok nespoznal. A vidíte, pán Trnka, ako pekne sa mu podarilo dokázať, že on nie je on.
A tak snáď len malý odkaz a povzbudenie:
Hlavu hore, pán Dobroslav. Nič nie je stratené. Pozrite sa na takého kolegu Kočnera. Toho vyšetrili, zdiagnostikovali a dnes už má pekné výsledky: vraj je u neho možná socializácia. Vraj z neho raz môže byť človek. .
