Deti sú ako malé hracie skrinky. Ak sú zavreté v kúte izby, nič. Ak im dáte možnosť, vyhrávajú celé hodiny. Pesničky, z ktorých mrazí i pesničky, ktoré vyvolávajú úsmev na tvári. A čím sú hracie skrinky mladšie, tým je ich repertoár pestrejší.
Teta Věrka, chcete vedieť, aký mám majetok?
A ty máš majetok?
Mám pozemok. Ale sú s ním len samé problémy. Viete, ja som jedináčik a budem dediť. Lenže, tato má brata a musí ho vyplatiť. A kde my zoberieme toľko peňazí, to teda neviem!
Alebo:
Teta Vierka, ste na facebooku?
Nie som, prečo?
Ani ja nie som, ale chodím tam. Na mamin. Musím.
Musíš? A prečo?
Kontrolujem mamu, aby nepodvádzala tata!
A tak sa postupne vychovávatelia vašich detí dozvedajú, koľko zarábate, že neznášate susedov, aký máte názor na Fica, kde máte schované peniaze, prečo vám vaša firma krachuje, čo ste kde schovali alebo naopak, koľko ste toho našli. Navyše, informácie, ktorým deti nerozumejú, si vysvetlia po svojom a šíria ich upravené a patrične prifarbené.
A čo ochrana osobných údajov?
Nuž, na toto sú európska legislatíva i celé GDPR naozaj krátke ...
