Mimika tváre dieťatka sa takmer zastaví a dieťa s otvorenými ústami pozerá na strom, na dom, na prúdiacu vodu, na autá, na všetko, čo stojí i čo sa hýbe, a vstrebáva priestor i dej okolo seba. Sú to pre neho tak ohromujúce a fantastické zážitky, že stačí párkrát ho z kočíka vytiahnuť za týmto účelom a dieťa v ňom nabudúce odmieta ležať. Chce vidieť. Chce pozorovať a spoznávať svet.
A úloha jeho sprievodcu?
Poskytnúť mu priestor pre jeho štúdium a vysvetľovať.
To je strom. To je dom. To je voda.
A dieťa rastie a začne sa zaujímať o súvislosti.
Aký je to strom? Čí je to dom? Prečo voda tečie?
A úloha sprievodcu?
Poskytnúť mu priestor pre jeho vyššie štúdium a trpezlivo odpovedať na všetky jeho zvedavé otázky.
Dieťa takýmto prirodzeným štúdiom pochopí nielen elementárne veci, ktoré si ukladá, ale postupne si ich skladá do súvislostí, čím trénuje a rozvíja všetky svoje kognitívne schopnosti potrebné pre jeho fungovanie na tomto svete. Je to nikdy nekončiaci kolobeh učenia sa založený na prirodzenom záujme dieťaťa a ochote jeho sprievodcu venovať mu čas a odpovedať.
Najväčším hriechom sprievodcu je prerušiť tento kolobeh.
Jav, ktorý čoraz častejšie vídavam, kdekoľvek sa pozriem (v prírode, v uliciach mesta, vo vlaku,...): dieťa v kočíku s tabletom, alebo s mobilom v ruke.
Hlava sklonená, malé prstíky na displeji a absolútny nezáujem o dianie okolo seba. Je plne sústredné na farebné obrázky behajúce na obrazovke. Nezaujíma ho ani strom, ani dom a dokonca ani ľudia, pri ktorých sa mamička zastaví a rozpráva sa s nimi.
Efekt pre sprievodcu: Hurá, dieťa je pokojné, na nič sa nepýta a nič nechce.
Efekt pre dieťa: dieťa prechádza na samoštúdium a zdokonaľuje sa v manipulácii s technikou.
Dočasná obojstranná spokojnosť.
Z dlhodobého hľadiska však dieťa prichádza o výnimočnú a nenahraditeľnú možnosť prirodzene rozvíjať jednu z najdôležitejších zručností v jeho živote: spoznávať jednoduché veci, javy a vzťahy v sebe a okolo seba, a chápať ich v súvislostiach. Obrovský handicap s celoživotnými následkami. Už dnes existuje množstvo zdravých detí, ktorým robí ťažkosti vytvoriť vetu, pochopiť význam viet, nedokážu prečítať text s porozumením. Berieme im možnosť sa to učiť. Vedieme ich k tomu, aby dokázali ovládať a riadiť virtuálny svet od najútlejšieho veku. Či im to však bude v reálnom živote stačiť, toť otázka.
