Pomaličky sa podľa pokynov sestry č. 1 presunul k otvoreným dverám vedľajšej ambulancie, kde sedela sestra č. 2.
„Môžem sa vás opýtať, kedy mám prísť na kontrolu?“ opýtal sa jej bojazlivo pán po chvíľke váhania.
„A to mám ako vedieť?“ spýtala sa ho so smiechom a iróniou v hlase sestra č. 2. „Veď ste sa mali dohodnúť s doktorkou.“
„Ale ona ma poslala sem, že vy mi ...“, snažil sa ospravedlniť svoju drzosť sa opýtať muž.
„Mali ste sa dohodnúť s doktorkou!“ trvala na svojom sestra a týmto považovala rozhovor s otravným pacientom za ukončený.
Pacient zostal bez pohnutia stáť s igelitkou v jednej a s uterákom v druhej ruke a bolo vidieť, že je zmätený, že nevie, čo má urobiť: Zaklopať na dvere ultrazvuku s ceduľkou NEKLOPAŤ a vystaviť sa spŕške kritiky? Alebo ešte raz začať komunikáciu so sestrou, od ktorej ho delili len pootvorené dvere s ceduľkou WELCOME? Po krátkej úvahe sa rozhodol zaklopať na dvere ultrazvuku.
„To som ešte raz ja, môžem sa spýtať, kedy mám prísť na kontrolu?“ spýtal sa pán tichým hlasom, keď sa dvere otvorili.
„Veď som vám hovorila, že sa máte ísť dohodnúť za sestričkou,“ vybehla na neho sestra č. 1.
„Ale veď tá ma poslala za vami,“ snažil sa vysvetliť pacient sestričke, ktorá už medzitým zavrela dvere.
Čakáreň plná ľudí s napätím a s istou dávkou znepokojenia sledovala prípad: Kedy mám prísť na kontrolu?
A tak sa pendlujúci pacient vrátil ku dverám WELCOME, odkiaľ po chvíli ako fúria vybehla sestra a s prevracajúcimi očami a s opovrhujúcim výrazom v tvári si vlastným kľúčom otvorila dvere ultrazvuku.
„Ako mám vedieť, kedy má henten prísť na kontrolu?“ zakričala smerom do ambulancie.
„Veď o rok,“ ozvalo sa nervózne z vnútra.
„Takže o rok,“ otočila sa k pacientovi rozčúlená sestra. „A pretože ešte nemám kalendár na r. 2020, takže čo? Takže vám ten termín ešte nedám.“
„A mám sa potom ozvať ja, alebo ...?“ zašepkal už takmer neviditeľný pacient.
„No ja sa vám budem ozývať? Pančuchy máte na polroka, potom zavolajte. Vybavíme to elektronicky,“ rozlúčila sa s pacientom sestra a nechala ho stáť na chodbe.
Ťažko povedať, či pán pochopil slovné spojenie „vybavíme to elektronicky“, ale i keď nie, už nemal odvahu k ničomu. S prísľubom pančúch na polroka, s uterákom v jednej a s igelitkou v druhej ruke opustil s tichým pozdravom čakáreň.
Keď odišiel, rozhliadla som sa okolo seba, aby som zistila, či tu nie sú plesne. Neboli.
Takže malý odkaz pre predsedu vlády, ktorý má vraj eminentný záujem o kvalitu zdravotníckych služieb: Pán Pellegrini, plesne v našej nemocnici nemáme, takže všetko je v absolútnom poriadku!?!
