„Jasne,“ odpovedal znudene rozospatý lev.
„A prečo si kráľom zvierat práve ty?“ pýtal sa ďalej zvedavý syn.
„Lebo som najsilnejší a najmúdrejší “ povedal lev a doširoka si zívol.
„A to sa ako pozná?“ nedal pokoj levík.
Lev vedel, že sa levíka zbaví iba vtedy, keď mu zodpovie na všetky jeho všetečné otázky, a tak otvoril oči a povedal: „Dám ti 3 otázky a keď na ne správne odpovieš, budeš vedieť odpoveď i na túto. Povedz mi, čo je podľa teba najlepšia pochúťka na svete?“
Levík sa zamyslel a povedal: „No, predsa mäso z čerstvo zahrdúsenej gazely.“
„Správne. No a ak by si sa to isté spýtal slona, čo by ti odpovedal? No, že listy a konáre. Je to hlupák. Nevie, že najlepšie chutí gazela. A hlupák nemôže byť kráľom, aj keď je silný,“ zasmial sa z chuti lev a levík sa k nemu (keď mu to došlo) po chvíli pridal.
„A otázka druhá: Povedz mi, kedy je ti najlepšie?“
„Keď mám napapané bruško a môžem sa vyvaľovať v tieni pod veľkým stromom,“ povedal levík.
"Správne. A vieš, ako by ti odpovedala taká ryba? No, že najlepšie je plávať v studenej vode a niekedy aj proti prúdu. Je to hlupaňa. Nevie, že najlepšie je s plným bruchom sa vyvaľovať v tieni pod stromom. A hlupák nemôže byť kráľom, najmä, keď nemá sily ani pod necht a poradí si s ním každá volavka,“ povedal lev a tešil sa, že tentoraz sa levík zasmial ešte prv, ako on sám.
„A otázka tretia: Máš zo mňa strach?“ spýtal sa lev a položil svoju veľkú labu synovi na hlavu.
„Mám,“ odpovedal vystrašene levík a dúfal, že dostatočne rýchlo, aby sa prísny otec nenahneval.
„Správne. No vidíš, a ak by si sa spýtal takej zebry, či má zo mňa strach, čo by povedala?“
„Že má,“ odpovedal levík poučený z predchádzajúcich odpovedí.
„Správne chlapče, ale dodala by, že ešte väčší strach má z levice. Tá totiž pre našu rodinu loví a zabíja,“ povedal lev.
„Tak prečo nie je kráľom zvierat levica? Veď tá tiež vie, že najväčšou pochúťkou je gazela a rada vylihuje v tieni veľkého stromu,“ spýtal sa zvedavo levík a pre prípad od leva trochu poodišiel, aby nebol v jeho dosahu.
„Lebo verí, že ochrániť pred ostatnými levmi ju dokážem iba ja. Pamätaj, syn môj, len ten si zaslúži byť kráľom, ktorého sa vonkajší svet bojí a vlastných presvedčí o svojej sile a pravde. Strach cudzích a viera vlastných sú najsilnejšie zbrane každého kráľa. Tak čo, už vieš, prečo som kráľom zvierat?“ spýtal sa so smiechom lev.
„Lebo si najsilnejší a najmúdrejší zo všetkých zvierat,“ odpovedal správne levík.
Lev súhlasne prikývol a s pocitom dobre vykonanej pedagogickej práce sa spokojne otočil na druhú stranu, aby pokračoval v dôležitej poobedňajšej činnosti.
Celý tento rozhovor zo stromu sledovala rodinka hladných a smädných bĺch, ktoré pricestovali z Európy do Afriky na dovolenku. Nerozumeli síce ani pol slovu a už tobôž nie nejakej múdrosti, ale o to im vôbec neišlo. Svoju pozornosť plne sústredili na leviu hrivu. Otec Blcha vysvetlil svojim deťom, že hriva je zárukou tepla, obživy a bezpečia na celý ich pobyt v zahraničí (a možno i pre niekoľko generácií) a po krátkej rodinnej porade odpočítal 3,2,1, štart a celá početná rodina zoskočila do nového bydliska.
A čo kráľ zvierat?
Po chvíľke vyskočil na nohy, zareval, chvíľu bezmocne zúrivo behal okolo stromu a potom sa stratil v púšti. Odvtedy ho už nikdy nikto nevidel.
A ponaučenie?
Pravidlo neobmedzenej moci nad ostatnými platí len dovtedy, kým tomu ostatní rozumejú a veria. Svoju moc môžeš síce stavať na sile meranej na kilá a múdrosti skladajúcej sa iba z vlastnej pravdy, ak tomu však tí naokolo nerozumejú, môže ťa poraziť aj vrece bĺch.
