krátkych životných epizód iných ľudí.
Jeden z takýchto zážitkov som získala i pri hotelovom bazéne, kde okrem vody číhala na ľudí ešte jedna atrakcia: malá soľná komora. Tá svojou funkciou lákala nielen dospelých návštevníkov, ale výzorom zaujala i malé deti.
„Čo to je? Čo tam vo vnútri môže asi byť?“ Tieto a podobné otázky si pravdepodobne kládli všetky deti, pretože nebolo jedného, ktoré by sa po vyšantení sa v bazéne nesnažilo túto záhadu preskúmať.
O to sa pokúsil i malý, asi trojročný chlapček z môjho príbehu, ktorého zaujali krásne farebné dvierka na komore. Študoval ich s takým záujmom, že sa mu spodnú časť plexiskla podarilo vytlačiť z rámu. Chlapček zostal stáť ako obarený a neveriacky pozeral, čo sa to vlastne stalo. A tu do príbehu vstúpili rodičia. Otecko zobral chlapčeka za ruku, vysvetlil mu, že sa takéto veci stávajú a sľúbil mu, že sa to pokúsi opraviť. Doviedol ho k mame, ktorá ho zobrala do náručia a obidvaja sledovali ocka, ako sa popasuje s problémom. Ten odborným okom preštudoval situáciu, zobral vypadnutý diel a postupne ho zatlačil na miesto, kde patril. Všetci traja sa potom vrátili do vody a o chvíľu už ani nevedeli, že sa niečo prihodilo.
Zhodou okolností som bola svedkom navlas rovnakej udalosti i na druhý deň, keď o trochu starší chlapec so zaujatím preskúmaval tajomnú komoru a tiež sa mu podarilo vytlačiť spomínaný kus plexiskla z rámu. Ďalšie pokračovanie príbehu však chytilo iný spád. Otec akonáhle zistil, čo chlapec urobil, začal nadávať, nahnevane ho odohnal a s kritickým komentárom mapoval stav škody, ktorú syn spôsobil. Vyľakaný chlapec sa bežal s plačom schovať k mame, ktorá na rozdiel od svojho partnera zvládala situáciu pokojnejšie, syna si pritúlila a uistila ho, že sa nemusí báť. Rozčúlenému otcovi sa plexisklo zatlačiť do rámu nepodarilo, a tak ho po chvíli márneho boja odhodil do kúta a s naštvaným výrazom sa vrátil na ležadlo. Chlapec sa ešte dlho držal mamy okolo krku a len nenápadné ustrašené pohľady smerom k otcovi nasvedčovali, že týmto sa príbeh s plexisklom pre neho dnes ešte neskončil.
Dva rovnaké príbehy, dva zážitky, z ktorých sa obidvaja chlapci do života niečo naučili.
Prvý chlapček možno zistil, že problémy, ktoré sú bežnou súčasťou života, sa dajú pokojne riešiť. Navyše sa utvrdil v tom, že jeho otecko je superhrdina, ktorý všetko zvládne a mamina je vľúdnym ostrovom bezpečia, kde sa dajú prečkať i tie najväčšie pohromy sveta.
Druhý chlapček sa pravdepodobne utvrdil v tom, že je nemehlo, ktoré rodičia brať na dovolenku vôbec nemali, pretože je len strojcom problémov a zvýšeného tlaku otca. Otecko sa v synových očiach nestal hrdinom, ale postrachom. Či to bude pre neho životná prevencia vlastného správania, alebo životný vzor, je dnes ešte vo hviezdach.
