Správanie sa a konanie človeka je počas jeho života ovplyvnené rôznymi faktormi. Platí však, že to pudové a vrodené je postupne prekrývané získaným, a tak sa postupne učíme ovládať, krotiť a správať sa tak, ako sa patrí. Väčšinou sa nám to pod tlakom výchovy, spoločenských konvencií, pravidiel a zákonov darí, najmä ak žijeme v časoch pokoja, no ak sa dostaneme do situácie, kde nám naše podvedomie radí mať sa na pozore, sme schopní vrátiť sa do pôvodného, vrodeného módu a reagujeme doslova pudovo. Chránime si svoje teritórium, svoje bezpečie i obživu. Pod vplyvom udalostí sme schopní vyceriť zuby, vytasiť pazúry a fyzicky niekoho napadnúť. Preto sme mohli byť niektorí z nás svedkami toho, že sa dve distingvované dámy pobili v Kauflande o zemiaky.
Hrozba nákazy a z nej vyplývajúce rôzna tvrdé opatrenia, ktoré nás obmedzia a znížia náš štandard slobodného života, môžeme pokojne nazvať krízovým stavom. Prejavy a reakcie na vzniknutú situáciu každého z nás budú v nasledujúcich dňoch rozdielne.
Od človeka s prevahou cholerického nastavenia môžeme očakávať reakcie lovca. Chvíľu prevláda rozum, no to netrvá dlho. Po chvíli zvyšuje hlas, vyťahuje zbrane a útočí. Vie, že prežitie je záležitosťou sily a silných a takto to i prezentuje. Jeho krédo - zákon džungle. Slabé články je treba eliminovať a odstrániť. Jeho reakcie sú málo empatické, ľudské slabosti neuznáva, a preto sa od neho nedočká pochopenia ani ten, ktorý sa práve vrátil z Talianska či Rakúska. Títo si za všetko môžu sami a ľutovať ich netreba.
Flegmatické typy ľudí sú zo súčasnej situácie najviac vystrašení. Sú ochotní a schopní sa prispôsobiť čomukoľvek, len aby už tento stav napätia a stresu skončil. Toto sú tí ľudia, ktorí najzodpovednejšie budú dodržiavať všetky požiadavky i karanténu. Zásoby majú urobené, rodina je zabezpečená a už je treba len v pokoji prečkať zlo, ktoré nás stretlo. Hlavné je vydržať a všetko bude dobré. Buďme radi, že sme doma, že sme zatiaľ zdraví, že nepatríme k tým, ktorí sú chorí. Na tých je treba myslieť, tým je treba pomáhať.
Melancholici berú súčasnú situáciu veľmi vážne. Majú naštudované všetko, čo sa o koronavíruse naštudovať dalo, sledujú médiá i dianie okolo seba a zavádzajú doma také pravidlá a opatrenia pre seba a najbližších, že často konkurujú väzeniu III. nápravnej skupiny. Navyše každému pripomínajú, čo všetko môže ešte prísť, že to najhoršie nás ešte len čaká. Nedokážu povzbudiť, či vyjadriť nádej v zlepšenie situácie a nechápu, ako je možné, že si niekto dovolí podceňovať nebezpečenstvo, ktoré k nám prišlo. Tvrdo by trestali všetkých, ktorí svojou nedisciplinovanosťou ohrozili svoje okolie.
Sangvinik sa prispôsobí situácii. Nosí rúško, zdôrazňuje, čo všetko sa musí dodržiavať, ale ... len pred publikom. Je to herec. Ak je sám, podceňuje nebezpečenstvo, neverí vo vážnosť situácie. Je presvedčený, že zajtra sa zobudí a bude lepšie. I napriek zákazom, nemôže doma obsedieť a hľadá každú možnú príležitosť, aby mohol vypadnúť z domu. Ak bude nariadená karanténa, sangvinik to zo všetkých typov bude znášať najhoršie. Zásoby nerobí, veď v chladničke je obed.
Ak na správanie sangvinika pozerá jeho protipól melancholik – neverí, že takto môže niekto žiť. Ak súcitný flegmatik zažije opačné správanie cholerika – krúti hlavou nad jeho chladom a bezcitnosťou.
Prečo je to tak?
Každý pozerá na toho druhého z vlastného uhla pohľadu. Z daností a vlastností, ktoré má vrodené. To, čo je pre jedného normálne, je pre druhého nepochopiteľné.
A preto ...
Neodsudzujme. Nepokúšajme sa to zmeniť. Skúsme sa naladiť na tých druhých a rešpektovať ich spôsob reagovania, ktorým sa po svojom vyrovnávajú s ťažobou situácie dnešných dní.
