Je mi jasné, že pre svet športu je to obrovská radosť, ale obyčajný človek sa pýta: Ako mohol Šatan na konzíliu so štadiónmi uspieť? A keď už mu to (vraj kvôli šarmu) dovolili, nebolo konzílium málo prísne?
V situácii, keď ani jednotlivec s respirátorom na tvári nemôže sám vyraziť po 21.00 hod do prírody, stačia na štadión naozaj len dva negatívne testy? A čo počet respirátorov? Nemal by mať divák prekryté i iné telesné otvory ako len nos a ústa? A odstupy? Budú stačiť spomínané 2 metre? Je síce fakt, že vírus bude mať sťažený prístup k prípadnej obeti tým, že diváci budú sedieť v každom druhom rade, ale i tak...
Nedostatočnými sa mi vidia i pokyny k zberu osobných údajov divákov. To fakt stačí vypýtať si od diváka len meno, priezvisko, trvalé bydlisko, telefón a dátum narodenia? A čo meno či povolanie matky a najvyššie dosiahnuté vzdelanie? Toto nie sú relevantné údaje na presnejšiu identifikáciu diváka?
Toto členovia konzília naozaj nedomysleli.
Ale aby som nebola len negatívna a ku konzíliu možno trochu nespravodlivá, medzi pokynmi pre organizátorov sú i také, ktoré objektívne odrážajú vážnosť situácie. Dokonca si myslím, že ten, kto ich na konzílium predložil (pokiaľ to nebolo kolektívne dielo), by mal dostať nejakú špeciálnu odmenu.
Napr. pokyn, aby organizátor zabezpečil len divákov domácich hráčov. To je veľmi pekné opatrenie proti šíreniu COVIDu a možno by stálo za to porozmýšľať a doviesť ho do dokonalosti tým, že by sa zakázal vstup i celému hosťujúcemu tímu.
Je dobré, že konzílium myslelo i na dozorcov a zadalo organizátorovi povinnosť zabezpečiť dostatočný počet ľudí, ktorí budú dohliadať na dodržiavanie opatrení. Ono sa to nezdá, ale naozaj sa môže stať, že niektorí nespratní diváci sa môžu i napriek zákazu pokúsiť jesť alebo sa napiť. Alebo... naozaj sa môže stať, že niektorí z nich si môžu v nestráženej chvíli zo vzrušenia strhnúť respirátor a nahlas zakričať. Tieto nepríčetné a nekontrolované výkriky potom môžu byť zdrojom nákazy ďalších divákov, ktorí budú v bezprostrednej blízkosti 2 metrov a budú mať nekryté oči, uši alebo čerstvú odreninu na iných, dostatočne nezakrytých častiach tela. Dozorcovia sú teda naozaj potrební. A nemusí ich byť veľa. Stačí zopár dobrovoľníkov vybaviť vysielačkami a ďalekohľadmi, posadiť ich niekde na vyvýšené miesto a už len čakať na dohodnuté: Tu orol, tu orol, divák na sedadle č. 25 má v rukáve zamaskovanú hadičku s neznámym nápojom a tajne pije. Alebo: Tu orol tu orol, diváci na sedadlách č. 28 - 55 asi nie sú naši. Tešia sa z úspechu protivníka.
Nuž, čo dodať na záver.
Máme veľké šťastie, že máme odborné konzílium, ktoré je prísne, ale zároveň otvorené novým výzvam. Členovia si uvedomujú vážnosť situácie, ale ak k nim príde človek so šarmom (a v budúcnosti možno i s inými prednosťami), je možné predpokladať, že otvorené štadióny a haly sú len prvou lastovičkou a symbolom nového počiatku.
Pozn. autorky:
Škoda, že my v školstve nemáme niekoho so šarmom Mira Šatana, ktorý by dokázal v prísnom konzíliu vylobovať niečo podobné i pre voľný čas detí.
